Edícia vydavateľstva SVKL, neskôr premenovaného späť na Tatran, vychádzala v rokoch 1953–1990 ako pokračovanie pôvodnej nečíslovanej edície: ( V edícii vyšlo 216 očíslovaných zväzkov (č.1–216), niektoré dvojice zväzkov vyšli pod rovnakým číslom a niektoré zväzky nevyšli vôbec.
Táto zbierka poviedok jedného z najvynikajúcejších spisovateľov Spojených štátov Johna Steinbecka vyšla prvý raz roku 1938, teda v období autorovho tvorivého zenitu, ktorého vyvrcholením bol jeho slávny román ,,Ovocie hnevu", známy aj v slovenskom preklade. V pätnástich rozmanitých poviedkach Steinbeck naplno rozvíja svoje umelecké majstrovstvo. Venuje ich len malej oblasti strednej Kalifornie v Spojených štátoch, ale vytvára tu pred nami množstvo zaujímavých ľudských typov, osudov a drám, ktoré sa čitateľovi vryjú do pämati, a každá z týchto poviedok mu dá taký umelecký a myšlienkový zážitok ako ktorýkoľvek vynikajúci román. Poviedky: 1. Chryzantémy 2. Biela prepelica 3. Útek 4. Had 5. Raňajky 6. Prepad 7. Korzet 8. Tvár lynča 9. Johnny Bear 10. Vražda 11. Svätá Panna Katy Červený koník I. Dar II. Veľké hory III. Sľub IV. Vodca ľudí Doslov Júlias Pašteka. Edícii rediguje: Júlia Májeková Zodpovedný redaktor: Jozef Olexa 1.vydání
Nutnosť vyrovnať sa s kultom osobnosti a ukázať, aké škody spôsobil, je hybnou silou i tohto rozložitého, v rokoch 1963-1964 v časopise ´Znamja´ publikovaného románu o bojoch pri Stalingrade. Autor v ňom verne kreslí situáciu, náladu i ľudí a snaží sa dať odpoveď na stále naliehavejšiu sa otázku, ako vlastne mohlo dôjsť k preniknutiuNemcov tak hlboko do sovietskej krajiny a zaplatenie cesty k víťazstvu zbytočnými obeťami. Nadväzuje na 1. diel zamýšľaného cyklu o vojne Živí a mŕtvi.
Päť súčasných českých noviel. Z obsahu: Jan Trefulka – Pršalo im šťastie / Milan Kundera – Nikto sa nebude smiať / Josef Škvorecký – Legenda Emöke / Bohumil Hrabal – Bambini di Praga 1947 / Alena Vostrá – Boh z reklamy.
Päť súčasných českých noviel. Z obsahu: Jan Trefulka – Pršalo im šťastie / Milan Kundera – Nikto sa nebude smiať / Josef Škvorecký – Legenda Emöke / Bohumil Hrabal – Bambini di Praga 1947 / Alena Vostrá – Boh z reklamy.
V tejto publikácii predkladáme čitateľom sedemnásť poviedok významných spisovateľov svetovej literatúry. Sú to poviedky zvláštneho rázu a zamerania, na čo upozorňuje podtitul zbierky - Mystery Stories. Už sám tento názov dáva tušiť charakter poviedok - tajuplné poviedky, odohrávajúce sa v napätej atmosfére nepredvídaných okolností azvratov, v neočakávaných životných podmienkach.
Je to voľne koncipovaná trilógia, ktorá nemá ani spoločných hrdinov, iba spoločné otázky a spoločnú problematiku, a možno ju prirovnať vari najskor k majstrovsky komponovaným fúgam na jednu základnú tému. Barabáš, ktorý takmer celý život prežíva v mimovoľnej polemike s predstavou boha, čo mu vnucuje jeho skúsenosť, Sibyla uprostred kupčenia s bohom v slávnych Delfách, hľadajúca to, čo je za obrazom boha, a napokon Ahasver, ktorý vo svojom poslednom, veľkolepom monológu odmieta chiméru boha a smrťou nad ňou víťazí - oni všetci sú predstaviteľmi dnešného človeka, jeho zápasu o vnútorné istoty...
Román je druhou časťou trilógie La fin des hommes (Koniec mužov). Dej odohrávajúci sa v medzivojnovom Francúzsku opisuje úpadok aristokracie a finančnej oligarchie. Urbain de La Monnerie pomaly zomiera na starobu a s ním aj kedysi mocný rod, obávaný Noel Schoudler postupne stráca majetok a zdravie, naopak Simon Lachaume naďalej postupuje v spoločenskom rebríčku nahor.
ALBERTA MORAVIU netreba predstavovať slovenskému čitateľovi. Po slovensky vyšlo už pätoro diel z jeho bohatej románovej a poviedkovej tvorby. Je to predovšetkým jeho prvé, základné a kľúčové dielo Ľahostajní, v ktorom vykreslil rozklad talianskej buržoáznej spoločnosti v čase nastupujúceho fašizmu a vytvoril základné typy svojej románovej osnovy, ktorá je týmto dielom daná aj v ostatných jeho dielach. Opovrhnutie pokračuje v základnej Moraviovej téme rozkladu. V románe R i manka vykreslil Moravia po prvý raz verný obraz dievčaťa z ľudu, ktoré si želá iba to, aby prežilo statočne svoj život. Je len prirodzené, že vzťahy, do ktorých sa ako zrelá žena dostáva, narúša spôsob života kapitalistického veľkomesta. Zo skúsenosti poslednej vojny, keď postupovali spojenecké armády na Rím, vzniká jeho najrealistickejší román Vrchárka. Z poviedkovej prózy sú to Rímske poviedky a Nové rímske poviedky, ktoré sú zo stránky umeleckej zovretosti a serióznosti prístupu tým najlepším, čo Moravia vôbec napísal. Pre nás sú však veľmi príťažlivé aj preto, že ide napospol o drobných ľudí, ktorí sa pechoria a držia sa nad vodou iba zásluhou svojej šikovnosti až prefíkanosti. Ide väčšinou o mladých ľudí, ktorí si hľadajú miesto v živote. Moravia z tejto rozsiahlej rímskej fresky nevynecháva ani ľudí deklasovaných. Žije v nich nielen Rím horných desaťtisíc, ale predovšetkým Rím obrovských sídlisk, priam ľudských mravenísk. Žije v nich najmä najchudobnejšia rímska štvrť Zátiberie-Trastevere. V týchto poviedkach zaznieva aj sociálna struna, dvíhajú sa ojedinelé protesty sociálne. Nové rímske poviedky vyznievajú už radostným optimizmom, ktorý je v Moraviovej románovej tvorbe veľmi vzácny. Niektoré z týchto poviedok sú priam protipólom ľahostajnosti, konformizmu, opovrhnutia, manželskej nelásky a nudy, ktoré Moravia vykreslil v príslušných dielach. Moravia nerobí zo svojho umenia nimbus. Literárna tvorba je tiež remeslo. Ide len o to, aby bolo dobrým remeslom. Moravia neverí v inšpiráciu. Tá spisovateľovi nepomôže. Pomôže iba systematická robota. Moravia sa priznáva, že na jeho literárny vývin vplývali najmä dve skutočnosti: dlhá choroba v mladosti a dlhotrvajúci fašizmus v zrelom veku. A odtiaľ je už veľmi blízko k jeho životnému poznaniu: „Čo vytvára náš charakter, sú veci, ktoré robíme z prinútenia, vonkoncom nie veci, ktoré robíme z vlastnej vôle. ”
Собрание сочинений в девяти томах (Sobranie sočiněnij v děvjati tomach)
Povídky, jejíž základní tématikou je "láska". Milostné povídky byly poslední, co Bunin napsal a jak on sám hodnotí: "...myslím, že je to to nejlepší, co jsem v životě napsal, a není to jen můj názor." Za pozornost snad stojí ocitovat jeho slova z povídky Genrich: "...Když o tom píši, když se to usiluji vyslovit, vyčítají mi necudnost, nízké pohnutky ... Podlé duše! Dobře je to napsané v nějaké staré knize: Spisovatel má zrovna takové právo být smělý ve svém slovním zobrazení lásky a jejich postav, jaké se po veškerý čas poskytovalo v tomto případě malířům a sochařům."
Triptych noviel troch moderných poľských prozaikov nielen podáva umeleckou formou vojnové a povojnové udalosti, ale ponára sa aj do hĺbky duše človeka s jeho bolesťami, skrytými túžbami a nádejami, ktoré nezhasínajú ani pri najväčšom utrpení. Irena Dowgielewiczová - Most Janusz Krasinski - Vozík Jerzy Krzyszton - Panna prešťastná
Táto próza sa vracia do čias Veľkej vlasteneckej vojny - ukazuje, ako sa vojna odrazila na osude mladých chlapcov, ešte takmer detí - žiakov siedmej triedy, ktorí musia plniť bojovú úlohu ďaleko od svojho aulu, od svojich matiek a súrodencov - na bezľudnom Aksaji, kde treba zorať spustnutú pôdu a dorobiť obilie pre bojujúcich otcov a bratov...