Obrázková kniha bez obrázkov je albumom tridsiatich troch krátkych próz, ktoré Mesiac po večeroch rozpráva chudobnému mladíkovi. Zavedie ho do vzdialených kútov sveta, aby mu ukázal radosť i žiaľ, krásu i utrpenie. Sám Andersen si uvedomoval, že týmto dielom vytvára čosi nové, čo na vtedajšej literárnej scéne nemalo obdobu. Kniha stojína pomedzí medzi lyrikou a epikou a niektoré rozprávania sú skôr básnickými miniatúrami ako príbehmi v pravom slova zmysle. Ťažko ju zaradiť – nie je to zbierka rozprávok, sú to obrazy života, ktoré rozprávač maľuje čitateľovi v mysli, vážne i veselé, z úzkych uličiek Dánska, z ďalekej Číny i z nekonečnej africkej púšte
Vyšlo jako XVI.-XVII. svazek knižnice Miniatura, první uveřejnění roku 1859 v almanachu Máj (část prozaická). Novela, označována jako "salonní", jest krátkým příběhem dívky Aninky v pražském domě paní guberniální radové Novákové, kam dívka přichází zaujmout místo společnice.