Marína a Detvan predstavujú dva póly v Sládkovičovom básnickom prejave. Kým v Maríne básnik zobrazuje okolitý svet skoro výlučne cez svoj najvlastnejší subjekt, v Detvanovi cíti sa súčasťou väčšieho kolektívu a básnikov subjekt s ním splýva. V Maríne sa Sládkovič vyjadruje o všetkom ako o veciach, ktoré harmonizujú s jeho ja, v Detvanovi básnik zasa hovorí v mene národa bojujúceho za svoje práva, je jeho súčasťou. Čítanie študujúcej mládeže.