Stretnutia

V dvoch zbierkach esejí " Stavitelia sveta" a " Stretnutia s ľuďmi, knihami a mestami", z ktorých je zostavený výber, konfrontuje Stefan Zweig svoje názory a úsilie s velikánmi devätnásteho a dvadsiateho storočia. (Dostojevskij, Tolstoj, Gorkij, Balzac, Dickens, Goethe, Holderlin, Kleist, Rilke, Sainte-Beuve, Joyce a i.), spája autobiografiu s bilanciou epochy. Tridsať rokov jeho literárnych úvah neodzrkadľuje len zážitok a názor samoľúbeho jednotlivca, ale prežívanie sveta a udalostí ako ho cítila vari celá jeho generácia. Zweig nechce byť, ako sám hovorí, stredobodom a zmyslom knihy, ale sprostredkovateľom hodnôt a zážitkov, ktoré jemu a jeho rovesníkom znásobovali zmysel existencie a predstavujú veľkú časť toho, čo im bolo podnetom, šťastím, ziskom a skúsenosťou mladosti. Sú to stretnutia s ľuďmi, s knihami, s dobou, ktoré ho raz rozpálili do rojčivého nadšenia a inokedy nútili vytriezvieť. Že v týchto literárnych skvostoch chýba postoj politika, to je prejav jeho životného úsilia a nadstraníckosť vo všetkých veciach, úsilia pochopiť aj to, čo mu je cudzie, a hodnotiť národy a epochy, postavy a diela len v ich pozitívnom, tvorivom zmysle a týmto neúnavným úsilím o pochopenie slúžiť nezničiteľnému ideálu: humánnemu porozumeniu medzi ľuďmi, národmi, kultúrami a svetonáhľadmi.