Stretnutia

Stefan Zweig v zbierkach esejí „Stavitelia sveta“ a „Stretnutia s ľuďmi, knihami a mestami“ porovnáva svoje myšlienky a tvorbu s dielami významných osobností 19. a 20. storočia – Dostojevského, Tolstého, Gorkého, Balzaca, Dickensa, Goetheho, Holderlina, Kleista, Rilkeho, Sainte-Beuvea, Joycea a ďalších. Spája v nich osobnú spoveď s hodnotením svojej doby. Tridsať rokov jeho literárnych úvah nie je len záznamom osobných zážitkov a názorov, ale odzrkadľuje prežívanie sveta a udalostí, ktoré cítila celá jeho generácia. Zweig sa nestavia do centra pozornosti, ale chce byť prostredníkom hodnôt a zážitkov, ktoré jemu a jeho rovesníkom prinášali zmysel života, inšpiráciu, radosť a skúsenosti mladosti. Sú to stretnutia s ľuďmi, knihami a dobou, ktoré ho napĺňali nadšením alebo ho prinútili k triezvemu pohľadu. Absencia politického postoja v jeho dielach je dôkazom jeho snahy o nadstraníckosť a porozumenie cudzieho, hodnotenie národov, období, osobností a diel v ich pozitívnom a tvorivom svetle. Týmto neustálym úsilím o pochopenie slúži nezničiteľnému ideálu – ľudskému porozumeniu medzi ľuďmi, národmi, kultúrami a svetonázormi.