Klingsorovo posledné leto

Poviedka Klingsorovo posledné leto vznikla v roku 1920 a inšpiráciou pre Hermanna Hesseho bolo leto 1919, keď spoznal svoju druhú manželku Ruth Wengerovú, ktorá sa v knihe objavuje ako Kráľovná hôr. Táto maliarska poviedka patrí k najvýraznejším Hesseho dielam a odráža jeho osobné vzťahy a záľuby. Je považovaná za jedno z najzmyselnejších autorových diel a odborníci sa k nej neustále vracajú, vnímajúc ju ako výraz expresionizmu. Hlavný hrdina, maliar Klingsor (v podstate alter ego Hesseho), prežíva pocit blížiacej sa smrti a naplno sa oddáva radostiam života, tvorí a obklopuje sa priateľmi. Toto vydanie obohacujú tri básne o Klingsorovi z neskoršieho obdobia, Hesseho spomienka z roku 1938, pätnásť autorových akvarelov vybraných jeho vnukom Silverom Hessom, správcom pozostalosti. Kniha tiež obsahuje štúdiu Bärbel Reetz, autorky monografie o ženách v Hesseho živote, napísanú špeciálne pre slovenské vydanie, a doslov germanistu Ladislava Šimona s názvom Vášeň v tieni zániku.