Tato knížka drobných útržků a často jen anekdotických příběhů řekne pozornému čtenáři téměř všechno o svém tvůrci, mnoho o době, v níž tvořil, především o změnách, které tuto dobu charakterizovaly. Čapkova bajka (v podstatě obvykle jen aforismus) je útvarem dosti osobitým. V klasické bajce vystupuje zlidštěné zvíře (věc) a svými vlastnostmi, jež připomínají vlastnosti lidské, člověka varuje či poučuje. „Nemocného osla navštívil vlk,“ vypráví Ezop. „Sahal mu po těle a strejcovsky se ptal, kde ho bolí. – Tedy, kdekoli se mě tedy dotkneš, zaúpěl osel, tedy cítím, tedy tu největší bolest.“ A Ezop moudře uzavírá: „Nikdy neměj přítele za ovci, nýbrž vždy za vlka.“ (Překlad J. Koláře.) I Čapkova bajka vychází z typických vlastností zvířete či věci, ale neztotožňuje je s vlastnostmi lidí, naopak osamostatňuje je. Dává pronášet pravdy nikoliv v měřítku našeho lidského světa, ale v měřítku a z hlediska světa zvířecího (věcného). Klasika ze Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výbor z publikace: Karel Čapek. Bajky a podpovídky. Československý spisovatel. Praha 1961. 196 s.
„Na Novú točňu neprichodí nikto, iba keď má tam robotu, a jediní, ktorí mávajú tam riadne čo hľadať, sú tuleni. V letných mesiacoch prichodí ich ta z chladného šedého mora na stá a stá tisíc, lebo pobrežie Novej točne núka najprimeranejšie útulky pre tuleňov; lepšieho miesta niet na celom svete…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.Digitalizovaná podoba publikace: Rudyard Kipling. Biely tuleň. Matica slovenská. Turčiansky Svätý Martin 1931. 55 s. Margita Pauliny-Tóthová preložila.
Vingt mille lieues sous les mers: Tour du monde sous-marin
Fenomenální autor dobrodružné a fantastické literatury nás tentokrat vezme na výlet na oceán. Poklidná výprava fregatou se ovšem zanedlouho změní v nedobrovolný pobyt v mořské potvoře – ponorce. Fantastická literatura ze Zlatého fondu SME. Digitalizovaná podoba publikace: Jules Verne. Cestování pod mořem. Nakladatel F. Kytka, kněhkupec. Praha 1877. 67 s. Pavel J. Šulc přeložil.
„Práve v siedmom roku môjho manželstva stojím — a sedem, to je sväté numero. Premýšľam, ako by mal tomuto číslu ohľadom môjho manželstva viac svätosti dodať… ach — hútam — najlepšie ho zasvätím vyrozprávaním tragikomickej histórie — mojej ženby.“ Príbeh jednej svadby, ktorú takmer prekazil spor o farbu nevestiných svadobných šiat. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výbor z původní publikace: Ľudovít Kubáni. Valgatha. SVKL. Bratislava 1965. 280 s. Vydanie druhé. Oskár Čepan napísal doslov a poznámky. Dr. Ondrej Mrlian redigoval. Dana Lehutová, zodpovedná redaktorka. Zlata Maderová, technická redaktorka.
Lyricko-epická skladba Detvan rozdelená do piatich spevov, v ktorej Andrej Sládkovič preniesol do postavy Martina tie najideálnejšie črty slovenského ľudu.
„Keď som si starú mater bral…“ — týmito slovami začínal starý otec rozprávať vnukovi príbehy zo svojho života. Neboli to však len príbehy, ale i spoločná práca, čítanie, zážitky so starým otcom, na ktoré Tajovský v poviedke spomína. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výňatek z publikace: Jozef Gregor Tajovský. Dielo 1. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry. Bratislava 1953. 377 s.
„Vakácie sa končia. Ondrej Rybár sa vše zamyslí nad márnosťou sveta i všetkého, čo je v ňom. Predstupuje mu tu i tu pred oči profesor, ako stojí pred čiernou tabuľou, držiac kružidlo v ruke a demonštruje pamätnú poučku Pytagorovu. A zimomriavky naskakujú na chrbát…“ Poviedka zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výňatek z publikace: Martin Kukučín. Dielo V. SVKL. Bratislava 1958. 558 s. Marianna Prídavková zostavila výber, pripravila edične a napísala poznámky. Oskár Čepan napísal poznámky.
„No keďže už chcete, tak poďte hádati, / ale sa musíte skôr čosi spýtati…“ Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výbor z publikace: Ján Botto. Básnické dielo. Kalligram. Bratislava 2006. 648 s. Ľubomír Kováčik zostavil výber, komentár, vysvetlivky, kalendárium života a diela a napísal doslov. Ľubica Somolayová posúdila rukopis. Jana Pácalová, jazyková redaktorka.
Hlad a láska (Svätojánske dobrodružstvo) je humoristicky ladená próza — epizóda zo života s autobiografickými črtami. Základom konfliktu je zmätočná situácia, ktorá spôsobí, že protagonista cestujúci za svojou snúbenicou si doma zabudne peňaženku, čo vyvolá sled trápnych situácií. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výňatek z publikace: Ľudovít Kubáni. Valgatha a iné prózy. SVKL. Bratislava 1956. 421 s.
„Zasvěcené osoby tvrdí, že vlastním začátkem filmu jsou prachy; zkrátka nejdřív se musí najít někdo, kdo je ochoten vrazit do věci peníze, aby se mohl koupit a rozpracovat námět, uzavřít smlouvy s režisérem, herci a operatérem, najmout ateliéry a tak dále. To je sice pravda; ale aby se ten někdo našel, musí se zpravidla do něho naléhavě hučet, že tady je, pane, báječný umělecký námět na nejúspěšnější film sezóny.“ Klasika ze Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výňatek z publikace: Karel Čapek. Jak se co dělá. Nakladatelství Olympia. Praha 2010. 128 s. Jan Zoul, technický redaktor.
„Tento poučný spisek by rád vyložil autorům, obecenstvu a koneckonců i kritice, jak vzniká divadelní hra a jakými proměnami jest jí projíti, než se vykuklí v slávě a skvělosti své premiéry. Nechceme podvodně předstírat, že divadlu rozumíme; faktum je, že divadlu nerozumí nikdo, ani lidé zestárlí na prknech, ani nejstarší ředitelé, ba dokonce ani referenti. Panebože, kdyby dramaturg mohl vědět, bude-li mít kus úspěch!“ Klasika ze Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výňatek z publikace: Karel Čapek. Jak se co dělá. Nakladatelství Olympia. Praha 2010. 128 s. Jan Zoul, technický redaktor.
Okrem toho, že bol Rizner etnograf a jazykovedec, pracoval aj ako učiteľ. Jeho práca bola príkladná. Obohacoval žiakov novými poznatkami, sám si vyrábal pomôcky, ba pre deti a mládež písal zábavné a poučné príbehy a skladal básne. Kytka z Tatier je výberom z básnickej tvorby Riznera i ďalších autorov. Klasika pre deti zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaná podoba publikace: Ľudovít V. Rizner. Kytka z Tatier. Nakladateľ Fr. A. Urbánek, český kníhkupec. Praha 1885. 140 s. Česko-slovenskej mládeži s rôznych kvietkov uvil Strýčko Slavoš.
Filozofiou Maca Mlieča je poriadne robiť celý život a statočne zomrieť. Autor kritizuje pánov, spoločnosť, zdieranie pracovitého človeka, ľahostajnosť voči slabším a postihnutým. V tejto poviedke vytvoril jednu zo svojich najkrajších postáv. Mliečove morálne vlastnosti, ľudskosť sú v ostrom kontraste nielen s jeho odpudzujúcim zovňajškom, ale aj s charakterovými vlastnosťami gazdu a richtára v jednej osobe. Klasika ze Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výňatek z publikace: Jozef Gregor Tajovský. Dielo 1. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry. Bratislava. 1953. 377.
Realistická poviedka, ktorá sa stala aj predlohou televízneho filmu. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výňatek z publikace: Jozef Gregor Tajovský. Maco Mlieč a iné. Vydavateľstvo Matice slovenskej. Martin 2004. Igor Válek, editor.
Andreja Sládkoviča poznáme predovšetkým ako autora básnických skladieb Marína a Detvan. Epická skladba Milica vznikla z dvoch samostatných básní, Oľga a Perla háremu. Z dvoch odlišných postáv (Olga a Zaida) vytvoril Sládkovič jednu postavu, ktorú pomenoval Milicou. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výňatek z publikace: AndrejSládkovič. Dielo 1. SVKL. Bratislava. 1961. 612 s. Cyril Kraus pripravil edične a napísal poznámky. Dr. Jozef Felix, zodpovedný redaktor. Emília Kučerová, technická redaktorka. Bibliografické poznámky: Milica. Prvý raz uverejnená v almanachu Concordia 1858, 142 — 172. Milica vznikla z dvoch samostatných básní: Olga a Perla hárema, ktorých rukopisy sú v „Spevoch Andreja Sládkoviča Sväzok II.“ Pre ich odlišnú koncepciu, stavbu veršov a pre odlišnosti lexikálne a syntaktické ich odtláčame.
V Zlatom fonde prinášame jeden z prvých prekladov Sherlocka Holmesa. V zbierke Námorná zmluva okrem titulnej poviedky nájdete aj ďalšie dobrodružstvá slávneho detektíva. Asi najviac vás prekvapí úžasný Modropáskový automobil. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaná podoba publikace: Arthur Conan Doyle. Námorná smluva. Nákladom: Leopolda Gansela. Trenčín 1920. 32 s.
Božena Němcová je predovšetkým známa ako autorka najčítanejšej českej knihy Babička. Pobudla aj na Slovensku, kde sa zaujímala o národopis a venovala sa zapisovaniu slovenských ľudových rozprávok. Ako nás a našu krajinu videla počas svojho pobytu, dozvieme sa z Obrazov zo života Slovenska a Slovákov. Digitalizovaný výbor z publikace: Božena Němcová. Sebrané spisy Boženy Němcové. Svazek X. Nákladem Jana Laichtera. Praha 1911. 382 s. Jaroslav Vlček upravil k vydání.
Román založený na charakterových, dejových a ďalších kontrastoch dvoch miest, ktorými sú Londýn a Paríž. Odohráva sa počas veľkej francúzskej revolúcie (1789) a spoznáme v ňom osudy ľudí, ktorí sa „revolúcii priplietli do cesty“… Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaná podoba publikace: Charles Dickens. Povesť dvoch sídelných miest. Tlačou a nákladom Daniela Pažického na Myjave. Myjava 1930. 271 + 257 s. Vladimír Roy preložil.
Román založený na charakterových, dejových a ďalších kontrastoch dvoch miest, ktorými sú Londýn a Paríž. Odohráva sa počas veľkej francúzskej revolúcie (1789) a spoznáme v ňom osudy ľudí, ktorí sa „revolúcii priplietli do cesty“… Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaná podoba publikace: Charles Dickens. Povesť dvoch sídelných miest. Tlačou a nákladom Daniela Pažického na Myjave. Myjava 1930. 271 + 257 s. Vladimír Roy preložil.
Román založený na charakterových, dejových a ďalších kontrastoch dvoch miest, ktorými sú Londýn a Paríž. Odohráva sa počas veľkej francúzskej revolúcie (1789) a spoznáme v ňom osudy ľudí, ktorí sa „revolúcii priplietli do cesty“… Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaná podoba publikace: Charles Dickens. Povesť dvoch sídelných miest. Tlačou a nákladom Daniela Pažického na Myjave. Myjava 1930. 271 + 257 s. Vladimír Roy preložil.
Povesti slovenské, Povesť Maginhradu, Povesť bez konca. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výbor z publikace: Ján Botto. Súborné dielo. SVKL. Bratislava 1955. 556 s. Ján Marták pripravil text a doplnil štúdiou a poznámkami. Dr. Jozef Felix, redaktor edície Naši klasici a zodpovedný redaktor publikácie.
„Ja som sa podobral spotrebovať mnoho papieru a veľmi dlho krtušiť naše obecenstvo predmety, ktoré sa ho netýkajú. Bol by radšej ho unúval s našimi malými domácimi vecmi, ale tie sú odtiaľto už ďaleko a ja som stratil s nimi kontakt.“ Cestopis zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaná prvá část publikace: Martin Kukučín. Prechádzka po Patagónii I, II. SVKL. Bratislava 1962. 471 s. Marianna Prídavková-Mináriková edične pripravila a spracovala poznámky a vysvetlivky. Daniel Šulc, zodpovedný redaktor.
„Ja som sa podobral spotrebovať mnoho papieru a veľmi dlho krtušiť naše obecenstvo predmety, ktoré sa ho netýkajú. Bol by radšej ho unúval s našimi malými domácimi vecmi, ale tie sú odtiaľto už ďaleko a ja som stratil s nimi kontakt.“ Druhá časť cestopisu zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaná druhá část publikace: Martin Kukučín.Prechádzka po Patagónii I, II. SVKL. Bratislava 1962. 471 s. Marianna Prídavková-Mináriková edične pripravila a spracovala poznámky a vysvetlivky. Daniel Šulc, zodpovedný redaktor.
„Ja som sa podobral spotrebovať mnoho papieru a veľmi dlho krtušiť naše obecenstvo predmety, ktoré sa ho netýkajú. Bol by radšej ho unúval s našimi malými domácimi vecmi, ale tie sú odtiaľto už ďaleko a ja som stratil s nimi kontakt.“ Tretia časť cestopisu zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaná první kniha publikace: Martin Kukučín. Dielo XIII. Prechádzka po Patagónii III. Črty z ciest. SVKL. Bratislava 1962. 558 s. Oskár Čepan napísal doslov. Marianna Prídavková-Mináriková edične pripravila a spracovala poznámky a vysvetlivky. Daniel Šulc, zodpovedný redaktor.
„Tak odstránil pán učiteľ jedným slovom všetky hranice, ktorými nás múdrosť a bohatstvo delili.“ Láskavý učiteľ sa zaslúži o to, aby v jeho triede mali rovnakú šancu Jožko i Janko, deti z rôznych spoločenských vrstiev. Stanú sa z nich najlepší priatelia a sú jeden druhému užitoční. Povinné čítanie. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výňatek z publikace: Martin Kukučín. Dielo III. SVKL. Bratislava 1958. 360 s. Marianna Prídavková zostavila výber, napísala poznámky a edične pripravila. Oskár Čepan napísal poznámky. Dr. Jozef Felix rediguje. Dr. Ondrej Mrlian, šéfredaktor. Daniel Šulc, zodpovedný redaktor. Bibliografické poznámky: Odtlačené podľa slovenského prekladu v Sobraných spisoch XIII, 1929, str. 257 — 268. Prvý raz uverejnené po česky v časopise Jarý věk V, č. 15, 17, a 18, z 5. augusta, 2. a 16. septembra 1887.
Píše sa rok 1886. Jožko Gregor žije v Tajove v dome starého otca, sú prázdniny a čaká ho nástup do druhého ročníka meštianskej školy v Bystrici. Veľmi ho mrzí, že ešte stále nemá hodinky. Ale blíži sa Radvanský jarmok – budú i hodinky? Povinné čítanie. „Prvé hodinky“, vysoko oceňované literárnou kritikou, zobrazujú dobrosrdečným humorom postavu starého otca, v dome ktorého Gregor-Tajovský v detstve býval. Narážkou „Už som chodil druhý rok z dediny do mesta“ zachycuje autor svoju návštevu meštianskej školy v druhej polovičke osemdesiatych rokov minulého storočia v Banskej Bystrici, t. j. v školskom roku 1886–1887. Digitalizovaný výňatek z původní publikace: Jozef Gregor Tajovský. Dielo 1.. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry. Bratislava 1953. 377 s.
Martina Kukučína poznáme predovšetkým ako autora románov a poviedok. Menej známe sú cestopisy a cestopisné črty inšpirované jeho pobytom v Južnej Amerike, vo Francúzsku a na ostrove Brač. Nuž, vystúpme dnes z parníka a vitaj, Rijeka! Digitalizovaná podoba původní publikace: Martin Kukučín. Dielo VIII. Cestopisné črty. SVKL. Bratislava1961. 452 s. Oskár Čepan napísal doslov. Marianna Prídavková-Mináriková pripravila edične a napísala poznámky a vysvetlivky. Daniel Šulc, zodpovedný redaktor. Bibliografická poznámka: Do tohto zväzku sú zaradené Kukučínove cestopisy po juhoslovanských krajoch. Pripájame k nim zlomky cestopisného a zemepisného charakteru, ktoré ostali len v rukopise.
Hlavným hrdinom príbehu je malý mungo Rikki-tikki-tavi, ktorý sa ocitne v záhrade jednej britskej rodiny. Členov rodiny nenávidia dve zlé kobry a chcú ich zabiť. Zachráni ich statočný malý mungo? Rozprávka zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaná verze původní publikace: Rudyard Kipling. Rikki-Tikki-Tavi. Matica slovenská. Turčiansky SvätýMartin 1931. Preložila Margita Pauliny-Tóthová.
„Túto knihu venujem bralu pohostinnosti a slobody, tomu kútu starobylej normandskej zeme, na ktorom žije ušľachtilý národík mora, drsnému i pôvabnému ostrovu Guernesey, ktorý je teraz mojím útočišťom a bude pravdepodobne mojím hrobom. V. H.“ Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaná podoba publikace: Victor Hugo. Robotníci mora I. Sieur Clubin. Melantrich. Moravská Ostrava 1931. 266 s.
„Túto knihu venujem bralu pohostinnosti a slobody, tomu kútu starobylej normandskej zeme, na ktorom žije ušľachtilý národík mora, drsnému i pôvabnému ostrovu Guernesey, ktorý je teraz mojím útočišťom a bude pravdepodobne mojím hrobom. V. H.“ Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaná podoba publikace: Victor Hugo. Robotníci mora II.Šibal Gilliatt. Melantrich. Moravská Ostrava 1931. 195 s.
„Túto knihu venujem bralu pohostinnosti a slobody, tomu kútu starobylej normandskej zeme, na ktorom žije ušľachtilý národík mora, drsnému i pôvabnému ostrovu Guernesey, ktorý je teraz mojím útočišťom a bude pravdepodobne mojím hrobom. V. H.“ Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaná podoba publikace: Victor Hugo. Robotníci mora III.Déruchetta. Melantrich. Moravská Ostrava 1931. 280 s.
„Je v nich toľko prirodzenosti, naivnosti, poézie, hlbokej múdrosti životnej, obraznosti pod závojom ľahučkej irónie, dobroty srdca, ľudskosti, krásy a pravdy v detskom rúchu a podaní, a predsa i pre dospelých veľkej váhy a hĺbky, že z tohoto pokladu možno tušiť ušľachtilé srdce ľudské.“ Takto charakterizoval Andersenove rozprávky vydavateľ Anton Macht v roku 1930. Mnohé z týchto rozprávok už v novších vydaniach nenájdete. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaná podoba publikace: Hans Christian Andersen. Pohádky a poviedky I. Nákladom „Slovenskej krajiny“. Žilina 1930. 161 s. Anton. Macht. vydal.
Cestopisné črty z Dalmácie a Čiernej Hory sú zápismi z cesty troch mužov, ktorí sa počas svojho putovania zastavili v Splite, Šibeniku, Dubrovniku a Boke Kotorskej, odkiaľ sa dostali až do Čiernej Hory. Kukučín sa v nich zmieňuje aj o historických osobnostiach, politickej a celkovej spoločenskej situácii. Snaží sa pozrieť na problém ľudu,jeho kultúry a prostredia z viacerých uhlov pohľadu — nie je to len za pohľad turistu na navštívenú krajinu. Snaží sa krajine porozumieť, aby sa mohol stať jej súčasťou. Klasika zo Zlatého fondu SME.
Počas svojho života trávil Kukučín Vianoce na viacerých miestach zemegule — v rodnej Jasenovej, počas štúdií v Prahe, neskôr v Chorvátsku i v Južnej Amerike. Na rôznych miestach sa odohrávajú i jeho vianočné príbehy. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výbor z publikací: Štedrý deň. Martin Kukučín. Dielo VII. SVKL. Bratislava 1960. 390 s. Oskár Čepan napísal doslov. Marianna Prídavková zostavila výber, edične pripravila a napísala poznámky a vysvetlivky. Drotárove Vianoce. Martin Kukučín. Dielo III.. SVKL. Bratislava 1958. 360 s. Marianna Prídavková zostavila výber, napísala poznámky a edične pripravila. Oskár Čepan napísal poznámky. Vianočné oblátky. Martin Kukučín. Dielo IV. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry. Bratislava 1958. 456 s. Na ľade. Martin Kukučín. Dielo VI. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry. Bratislava 1960. 247 s. Marianna Prídavková zostavila výber, edične pripravila a napísala poznámky. Oskár Čepan napísal doslov. Zo študentských časov. Martin Kukučín. Dielo VI. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry. Bratislava 1960. 247 s.
Katastrofický román od zakladateľa modernej sci-fi literatúry. Dielo sa stalo známe aj po tom, ako sa v roku 1938 vysielalo ako rozhlasová hra. Prvé dve tretiny vysielania boli prezentované ako spravodajstvo, čo spôsobilo paniku, lebo niektorí poslucháči uverili, že ide o skutočnú katastrofu. Sci-fi zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaná prváčást publikace: Herbert George Wells. Vojna svetov. „Bibliotheka“, účastinárska spoločnosť. Bratislava 1933. 206 s. Vladimír Roy preložil.
Katastrofický román od zakladateľa modernej sci-fi literatúry. Dielo sa stalo známe aj po tom, ako sa v roku 1938 vysielalo ako rozhlasová hra. Prvé dve tretiny vysielania boli prezentované ako spravodajstvo, čo spôsobilo paniku, lebo niektorí poslucháči uverili, že ide o skutočnú katastrofu. Sci-fi zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaná druháčást publikace: Herbert George Wells. Vojna svetov. „Bibliotheka“, účastinárska spoločnosť. Bratislava 1933. 206 s. Vladimír Roy preložil.
„Pre svetovú poéziu je Puškinovo dielo večne živým, sladkým a nadšenie i lásku budiacim slovom, ktoré hovorí nielen o kráse pominuteľných prežití, ale je i hrdým pohľadom do večne ľudských tragédií, výrazom, smierujúcim smrteľný osud človeka s nesmrteľnými zákonmi jestvovania.“ – Stanislav Mečiar Poézia zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaná podoba publikace: Alexander Sergejevič Puškin. Z poezie A. S. Puškina. Matica slovenská. Turčiansky Svätý Martin 1937. 249 s. Janko Jesenský preložil.
Autobiografické dielo najvýznamnejšieho predstaviteľa slovenského literárneho realizmu. Odohráva sa počas jeho štúdia na lekárskej fakulte v Prahe. Nebolo to veru ľahké obdobie… Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výňatek z publikace: Martin Kukučín. Dielo VI. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry. Bratislava 1960. 247 s.Marianna Prídavková zostavila výber, edične pripravila a napísala poznámky. Oskár Čepan napísal doslov. Elena Chorváthová korigovala.