Z poézie

Puškinova poézia zostáva pre svetový literárny kontext trvalne živá a plná nadšenia a lásky. Hovorí nielen o pomíjavej kráse života, ale aj s hrdosťou a úctou sa zaoberá večnými ľudskými tragédiami a zmieruje sa s osudom človeka v kontexte univerzálnych zákonov bytia. Citát pochádza zo Stanislava Mečiara, publikovaného v Poézii zo Zlatého fondu SME. Pôvodná kniha, Alexander Sergejevič Puškin. Z poezie A. S. Puškina, vyšla v roku 1937 v Turčianskom Svätom Martine vo vydavateľstve Matica slovenská a preložil ju Janko Jesenský.