Teoretická práca Pavla Dobšinského, v ktorej autor na materiáli čarovných rozprávok (jeho terminológiou „povestí“) predkladá individuálny variant koncepcie mytologického výkladu rozprávok, ktorý bol v 19. storočí v Európe mimoriadne populárny vďaka nemeckej romantickej škole.
Výbor slovenských lidových pohádek. Koncem 18. století vzniká v tehdejších horních Uhrách, jak se říkalo dnešnímu území Slovenska, silný sběratelský zájemo lidovou slovesnost. Vyvrcholením těchto sběratelských snah se stalo díloŠtúrova žáka Pavla Dobšinského, který s mnoha spolupracovníky - mezi nimi byla i Božena Němcová - vydal v 50. až 80. letech 19. století obsáhlé sbírky slovenského prozaického folklóru. Také tento soubor pohádek nazvyný podle jedné z nich Zakletý les, vybírá z Dobšinského ty nejkrásnější a nejcharakteristější podle dnešních folkloristických hledisek. Svazek shrnuje v rozmanitém a plastickém obraze pohádky zvířecí, kouzelné, romantické i realistické lidové novely a pohádky žertovné, Tyto ukázky slovenského lidového vypravěčství výstižně doplňují ilustrace Ludovíta Fully. Vybral a uspořádal je Andrej Melicherčík, přeložil Josef Spilka.
Rozprávky Pavla Dobšinského s ilustráciami Ľudovíta Fullu obleteli svet. V preklade vyšli v 21 krajinách štyroch svetadielov. Zlatovláska, Popolvár, Zakliata krajina, Tri holúbky, svetská krása, Plavčík a Vratko, Šurienka a Atalienka, O dvanástich mesiačikoch a ďalšie - spolu vyše dvadsať rozprávok v darčekovom vydaní vychádza ako pripomenutie najslávnejšej knihy Mladých liet.
Kde bolo, tam bolo, boli raz traja bratia, ktorí slúžili u kráľa. V prvý rok si vyslúžili tri voly, v druhý tri kravy a napokon tri kone. Dvaja starší si vybrali statné tátoše a najmladší Janko len takú mrcinu. Bratia sa mu smiali, no netušili, že Jankov kôň veru nie je obyčajný. Neraz mu dobre poradil a pomohol a dokonca aj ich dvoch pred bosorkou zachránil! Keď spoločne pred tou zlou bosorkou utekali, hádzala ona Jankovi pod nohy zlaté pero, zlatú podkovu a zlatý vlas, aby ho spomalila. Janko jej však vďaka čarovnému koníkovi - tátošíkovi poľahky unikol a vzácne veci si nechal. Netešil sa z nich však dlho, lebo kráľ, u ktorého neskôr slúžil, ich uňho objavil a pre seba vymohol. A nielen to. Ak mu vraj Janko neprinesie toho koňa, kačku a dievčinu, z ktorých tie veci pochádzajú, bude o hlavu kratší. Čo mal neborák Janko robiť? Vysadol na verného koníka - tátošíka a vybral sa k bosorke po tie zlaté zázraky. Ako sa to všetko napokon skončí? Nechajte sa prekvapiť.