Kálmán Mikszáth
1847 - 1910
maďarská
not rated
My rating
Kálmán Mikszáth, ktorý písal pod menami Kákay Aranyos, Pluvius a Scarron (* 16. január 1847, Sklabiná – † 28. máj 1910, Budapešť), bol významný maďarský spisovateľ a novinár.
Narodil sa v rodine mäsiara a krčmára Jána a Márie, rodená Veresová.
Školu navštevoval v Rimavskej Sobote (1857 – 1863) a neskôr v Banskej Štiavnici, kde v roku 1867 zmaturoval po prerušenom štúdiu z dôvodu choroby. Potom študoval právo v Pešti (Budapešti), kde absolvoval osem semestrov.
Už počas štúdia písal poviedky a básne. Z tohto obdobia pochádza novela Jarné púčky, ktorá zachytáva atmosféru Banskej Štiavnice.
V roku 1871 nastúpil ako miestoprísažný sudca k Mátyášovi Mauksovi v Balažských Ďarmotáchoch a v roku 1872 tam pracoval ako advokátsky koncipient. V tom čase spolupracoval s miestnym časopisom Nógrádi lapok a posielal svoje poviedky a črty do Pešti.
V júli 1873 sa oženil s Ilonou, dcérou Matyáša Mauksa, bez súhlasu rodičov. Manželstvo prežil najprv v Sklabinej, neskôr sa presťahovali do Budapešti, kde v roku 1874 začal pracovať v novinách Magyar Néplap.
Vydal vlastným nákladom dvojzväzkový súbor Poviedky, no úspech a finančná stabilita mu vtedy unikali. Kvôli zdravotným problémom manželky a ťažkej životnej situácii sa rozviedli.
V roku 1878 vyšli jeho politické črty Podvodníci v politike a Ešte novšie obrazy a siluety, ktoré však nezaznamenali výrazný úspech.
Na konci roku 1880 sa vrátil do Budapešti a začal spolupracovať s literárnym časopisom Ország-Világ.
Od mája 1881 bol redaktorom denníka Pesti Hirlap, kde pôsobil s menšími prestávkami 25 rokov.
V roku 1882 mu priniesli uznanie dva zväzky próz Dobrí Polovci. V decembri sa znovu oženil s Ilonou.
V roku 1889 sa stal poprednou osobnosťou maďarského literárneho života.
V roku 1895 publikoval niekoľko románov, často zasadených do slovenského prostredia.
Od roku 1897 vydával Országos Hirlap.
V roku 1898 vyšli ďalšie jeho prózy.
V roku 1900 publikoval román Podivné manželstvo.
V roku 1905 kúpil kúriu v Horpácsi, kde rád trávil čas až do konca života.
V roku 1907 vydal dvojzväzkové biografické dielo Život a doba Móra Jókaiho.
Od roku 1908 začal vychádzať na pokračovanie jeho posledný román Čierne mesto.
16. mája 1910 sa konali rozsiahle oslavy 40. výročia jeho literárnej činnosti a bol zvolený za čestného člena Maďarskej akadémie vied. Dvanásť dní po oslavách, 28. mája 1910, zomrel.
Po jeho smrti vyšlo knižné vydanie románu Čierne mesto.
Narodil sa v rodine mäsiara a krčmára Jána a Márie, rodená Veresová.
Školu navštevoval v Rimavskej Sobote (1857 – 1863) a neskôr v Banskej Štiavnici, kde v roku 1867 zmaturoval po prerušenom štúdiu z dôvodu choroby. Potom študoval právo v Pešti (Budapešti), kde absolvoval osem semestrov.
Už počas štúdia písal poviedky a básne. Z tohto obdobia pochádza novela Jarné púčky, ktorá zachytáva atmosféru Banskej Štiavnice.
V roku 1871 nastúpil ako miestoprísažný sudca k Mátyášovi Mauksovi v Balažských Ďarmotáchoch a v roku 1872 tam pracoval ako advokátsky koncipient. V tom čase spolupracoval s miestnym časopisom Nógrádi lapok a posielal svoje poviedky a črty do Pešti.
V júli 1873 sa oženil s Ilonou, dcérou Matyáša Mauksa, bez súhlasu rodičov. Manželstvo prežil najprv v Sklabinej, neskôr sa presťahovali do Budapešti, kde v roku 1874 začal pracovať v novinách Magyar Néplap.
Vydal vlastným nákladom dvojzväzkový súbor Poviedky, no úspech a finančná stabilita mu vtedy unikali. Kvôli zdravotným problémom manželky a ťažkej životnej situácii sa rozviedli.
V roku 1878 vyšli jeho politické črty Podvodníci v politike a Ešte novšie obrazy a siluety, ktoré však nezaznamenali výrazný úspech.
Na konci roku 1880 sa vrátil do Budapešti a začal spolupracovať s literárnym časopisom Ország-Világ.
Od mája 1881 bol redaktorom denníka Pesti Hirlap, kde pôsobil s menšími prestávkami 25 rokov.
V roku 1882 mu priniesli uznanie dva zväzky próz Dobrí Polovci. V decembri sa znovu oženil s Ilonou.
V roku 1889 sa stal poprednou osobnosťou maďarského literárneho života.
V roku 1895 publikoval niekoľko románov, často zasadených do slovenského prostredia.
Od roku 1897 vydával Országos Hirlap.
V roku 1898 vyšli ďalšie jeho prózy.
V roku 1900 publikoval román Podivné manželstvo.
V roku 1905 kúpil kúriu v Horpácsi, kde rád trávil čas až do konca života.
V roku 1907 vydal dvojzväzkové biografické dielo Život a doba Móra Jókaiho.
Od roku 1908 začal vychádzať na pokračovanie jeho posledný román Čierne mesto.
16. mája 1910 sa konali rozsiahle oslavy 40. výročia jeho literárnej činnosti a bol zvolený za čestného člena Maďarskej akadémie vied. Dvanásť dní po oslavách, 28. mája 1910, zomrel.
Po jeho smrti vyšlo knižné vydanie románu Čierne mesto.
Source: sk.wikipedia.org, kniha Podivné manželstvo + Čierne mesto