Jeden, žiaden a stotisíc

Posledný román nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Luigiho Pirandella je uceleným súhrnom spisovateľovej filozofie. Sám autor sa o ňom vyjadril ako o románe „najtrpkejšom zo všetkých, hlboko humoristickom, hovoriacom o rozklade života“. V tomto románe reakcia na psychologický relativizmus je radikálna. Človek v snahe strhnúť si masku,ktorú mu nanútili druhí, reaguje zúfalo. Nevie si ju sňať, lebo tak to chce svet. Rozhodne sa teda byť takým, akého ho vidia ostatní vo svojich predstavách, a v tomto postoji zotrvá až do posledných, dramatických dôsledkov. Uzavrie sa v zúfalej izolácii, ktorá vyústi do šialenstva.