O katechizovaní úplných začiatočníkov

Dielo svätého Augustína, biskupa z Hippa, patrí medzi kľúčové texty rannej Cirkvi. Ponúka úvahy o správnom spôsobe katechizácie a zároveň dva jej praktické príklady. Vzniklo v rokoch 399 – 405 ako odpoveď na konkrétnu pastoračnú potrebu, konkrétne na otázky diakona Deogratiasa z Kartágina. Augustín v ňom skúma príčiny neúspechu v katechéze a načrtáva duchovný profil katechétu. Práca predstavuje tzv. predkatechézu, určenú pre záujemcov o krst, ktorí sa po jej vypočutí rozhodujú, či sa začnú pripravovať na prijatie svätenice. Základom oboch foriem katechézy je interpretácia dejín spásy, prepojenie Starého a Nového zákona a kristologická ekleziológia. Augustín kladie veľký dôraz na prípravu záujemcu o krst v rámci Cirkvi. Upozorňuje, že po krste stretne aj nedokonalých kresťanov, ktorým sa má vyhýbať, ale zároveň zdôrazňuje, že v Cirkvi nájde aj vzory, ktorých sa má pridŕžať. Jeho spis tak poskytuje cenný pohľad na ranocirkevnú predkatechumenálnu prax. Podľa Augustínovho presvedčenia kulminujú dejiny spásy v momente, keď sa záujemca obracia na katechétu a stáva sa súčasťou spásneho plánu. Katechumen má počúvať katechézu, aby uveril, veriť, aby získal nádej, a dúfať, aby našiel lásku.