Kronika vlády Karola IX.

Francúzske romantické hnutie, inšpirované tvorbou Waltera Scotta, obnovilo záujem o históriu a položilo základy nového typu dobrodružného historického románu, ktorý si udržiava popularitu dodnes. Priekopníkom tohto žánru bol významný francúzsky spisovateľ Prosper Mérimée, ktorý už v roku 1829 vo svojej Kronike vlády Karola IX. živým a sugestívnym spôsobom vykreslil jednu z najdramatickejších udalostí francúzskych dejín – krvavú Bartolomejskú noc. Spisovateľ, oboznámený s historickými faktami, zobrazuje hrôzu tohto masakru ako dôsledok zápasov o zjednotenie Francúzska pod silnou kráľovskou mocou, v období, keď sa moderné chápanie štátu stretávalo s pretrvávajúcimi stredovekými predstavami. Mérimée sa však neponára len do sveta bojov a zbraní, ale čitateľa prenáša na renesančný kráľovský dvor, kde sa pohybujú slávna Mária Medicejská, budúci kráľ Henrich IV., admirál Coligny, galantní rytieri a dámy. Títo ľudia prežívajú láskyplné dobrodružstvá a zapletajú sa do mocenských intríg, ktoré sa odohrávajú v predvečer udalostí, ktoré rozhodnú o ich životoch a osude francúzskej monarchie. Prostredníctvom tejto rozsiahlej fresky sa Mérimée neobráti len do minulosti, ale vytvára alegóriu Francúzska svojej doby a ostro kritizuje reakčné snahy Karola X., posledného Bourbona na francúzskom tróne. Mériméeho román, okrem pútavosti, vyniká vysokými umeleckými nárokmi a predstavuje prechod od romantizmu k realizmu. Vďaka snahy o historickú presnosť, boju proti reakcii, trpkosti, pesimizmu a duchaplnosti vzniklo klasické literárne dielo, ktoré oslovuje čitateľov všetkých vekových kategórií a náročnosti.