Dialógy II.

Druhý zväzok Platónových dialógov, diela významného starogréckeho filozofa (427–347 pred n. l.), obsahuje dialógy Štát, Parmenides, Teaitetos, Sofista a Štátnik. Medzi Platonove najdôležitejšie spisy patrí bezpochyby dielo Štát, ktoré možno považovať za vrchol jeho tvorby. Dialóg sa začína skúmaním podstaty spravodlivosti, ktorú Sokrates aplikuje na spoločnosť a skúma jej úlohu v štáte. Následne rozoberá rôzne štátne formy a navrhuje ideálne štátne zriadenie. Či je ním aristokracia, timokracia, oligarchia, demokracia alebo tyrania? Podľa Platóna je dokonalý štát ten, v ktorom vládnu filozofi a ostatní občania plnia svoje povinnosti podľa svojich schopností. Platonov štát predstavuje prvú utópiu, ktorá má viesť ľudí k cnosti a šťastiu. V dialógu Štát sa bližšie zoznamujeme s Platonovým učením, jeho názormi na výchovu a s jeho teóriou ideí, ilustrovanou slávnym podobenstvom o jaskyni. Dialóg Parmenides, pomenovaný po známom eleatskom filozofovi, sa venuje kritike teórie ideí a rozoberá hlavné problémy eleatskeho myslenia o jestvovaní a nejestvovaní. Dialóg Teaitetos sa zaoberá otázkou, čo je poznanie. Sokrates v rozhovore s matematikom Teaitetom postupne skúma túto otázku a dialóg je dôležitý pre pochopenie Platonovej teórie poznania. Zväzok uzatvárajú dialógy Sofista, ktorý sa snaží definovať sofistu, a Štátnik, ktorý hľadá pojem a podstatu dokonalého štátnika. Myšlienky a názory Platóna zostávajú aktuálne aj po takmer dvoch tisícročiach a oslovujú aj súčasných čitateľov.