Vzdialení od nášho moderného sveta, večne skúšaní krutou nepriazňou počasia, nedostatkom jedla, bez najzákladnejších životných potrieb si Eskimáci za stáročia vytvorili svojský spôsob života, až vzrušujúco harmonický v rovnováhe ľudí a prírody, ba aj nadprirodzených síl. Tento ich krásny život narušia a čiastočne zničia civilizovaný ľudia z juhu. Obyvatelia Eskimáckej osady zachránia a prijmú medzi seba troch stroskotancov z veľrybárskej lode. Ostrý protiklad a disharmónia dvoch svetov zapríčiní mnoho rozporov vo vyváženom živote Eskimákov a napokon aj rozklad osady.
23. júla roku 1900 v austrálskej osade Breelong neďaleko Gilgandry v Novom Južnom Walese domorodec zvaný Jimmy Governor začal vykonávať pomstu za krivdy, ktoré na ňom spáchali belošskí zamestnávatelia, a podľa výpovedí niektorých svedkov aj za urážky a poníženia, ktoré si musela vytrpieť jeho biela žena. Spisovateľ Thomas Keneally sa inšpiroval touto udalosťou a podal otrasné svedectvo o bezohľadnom sebectve a ľahostajnosti bielych prisťahovalcov aj o slepej a v podstate bezmocnej zúrivosti, s akou so ojedinelí domorodci pokúšali čeliť nespravodlivosti. Tragédiou Jimmieho Blacksmitha je, že uveril v ideály belošskej spoločnosti a chcel sa do nej začleniť. Jimmieho úsilie sa však celkom zákonite končí rozčarovaním, ale Jimmie na rozdiel od väčšiny svojich súkmeňovcov neprijíma neúspech a krivdy s trpnou odovzdanosťou. Keď sa miera jeho trpezlivosti naplní, v spravodlivom rozhorčení vyhlási bielym gazdom vojnu a neľútostne, kruto sa odpláca, až kým ho spoločnosť, ktorá svo jou sociálnou nerovnosťou a pokryteckou morálkou celé zlo vyvolala, nechytí a nepotresce
Kniha obsahuje dva romány japonského autora – Smäd po láske (1950) a Príboj (1957). Smäd po láske, dráma o pocite odcudzenosti mladej vdovy, žijúcej so svojím svokrom, v obručí rodinných zvyklostí a pokrytectva. Príboj, ľúbostný príbeh dvoch ľudí, ktorým ľudská zloba kladie do cesty prekážky.
Děj knihy, která vznikla několik měsíců před autorovou smrtí, se odehrává v Bonně. Autor v novele řeší mezlidské vztahy, právo na sebeurčení si svého života, a čím naplňovat běžné dny hlavního hrdiny.
Román vypráví o osudu mukla a věčného vyhnance Olega Kostoglotova, který se v polovině padesátých let přichází léčit na taškentskou onkologickou kliniku. Je to v době, kdy Stalin je již dva roky mrtev, Berija popraven a kdy se začínají objevovat první nesmělé náznaky změn. Na onkologické klinice se setkávají členové strany i vyhnanci, národy, které sem Stalin vysídlil, i původní obyvatelé, lékaři i pacienti. Jejich společným nepřítelem je rakovina: nemoc, smrt, konec života... V blízkosti smrti padají všechny dosavadní jistoty, všechny plány, všechna privilegia. A v tomto světě rozehrává Solženicyn příběhy svých hrdinů, jejich lásek a nadějí. Nádory, sarkomy a metanoblastomy jsou nejen krutou skutečností, s níž se potýkají hrdinové románu i lékaři, ale i metaforou pro rakovinu lži, přetvářky, násilí a útlaku, která metastázuje do všech vrstev ruské společnosti.
Tragikomický obraz života obyvateľov malého texaského mestečka Thalia uprostred osemdesiatych rokoch premietnutý do slastí a strastí rodiny Duana Moorea 48-ročného naftárskeho zbohatlíka na prahu bankrotu.