Editor: Andrea Bokníková-Tóthová. Antológia prezentuje básnickú tvorbu Trnavskej skupiny, ktorej kritika prisúdila označenie konkretisti. Zbierka poskytuje po prvýkrát na jednom mieste okrem básní aj podstatné úryvky z článkov a vyjadrení členov skupiny z rokov 1956 – 1973. Poznámkový aparát dokumentuje transformácie jednotlivých básní po ich prvom publikovaní, kalendárium obsahuje návrh na možnú periodizáciu tvorby skupiny. V doslove sa editorka venuje problematike centrálnych pojmov spojených s poéziou Trnavskej skupiny a ponúka stručné sondy do štýlu jej predstaviteľov.
V tomto zväzku dostáva čitateľ do rúk nielen notoricky známe Tajovského prózy (Mamka Pôstková, Maco Mlieč, Do konca...), ale aj ďalšie umelecky pozoruhodné črty a poviedky, ktoré sú stručne komentované v poznámkovom aparáte. Výber prináša aj texty, ktoré neboli z ideologických dôvodov zaradené do posledného súborného Diela z 50. rokov. Editorka Marcela Mikulová kvôli komplexnosti pohľadu na tohto autora zaradila do publikácie ukážky z autorovej poézie, publicistických a národopisných textov, korešpondencie, kalendárium života a diela, názory literárnych kritikov a historikov, sprevádzajúce, často kontroverzne, Tajovského tvorbu až po súčasnosť. V doslove editorka ponúka svoj pohľad na Tajovského, ktorý čitateľ môže nájsť detailne rozpracovaný v monografii Tajovského obrodenecká moderna, vychádzajúcej v odbornom rade KSL.
Kniha je prvým kompletným vydaním Bottovho diela, zhŕňajúcim výsledky práce viacerých editorov. Predstavuje básnika ako tvorcu literárnej podoby národného hrdinu Jánošíka i jedného z prvých spracovateľov upírskeho motívu čachtickej panej. Jeho spisovateľskú i ľudskú podobu spolu s koloritom doby dokresľuje korešpondencia. Okrem poetu prichádzajú k slovu, povedané s Jonášom Záborským, aj kriti-kusi, a tak má čitateľ, najmä študent, možnosť oboznámiť sa s výberom tematicky zoradených literárnovedných textov od autorových čias až k dnešku, analyzujúcich jeho najvýznamnejšie básne.
Antológia podáva obraz jedinej básnickej avantgardy v slovenskej literatúre prvej polovice 20. storočia – surrealizmu, ktorý bol neskôr premenovaný na nadrealizmus. Básnickú tvorbu nadrealistov sprevádzala bohatá literárnokritická a teoretická aktivita, ktorú zbierka sprostredkúva v jej neopakovateľnej intenzite. Medzi avantgardnými básnikmia mladou generáciou výtvarníkov existovala tesná tvorivá spolupráca, ktorá nikdy predtým ani potom nenašla v slovenskej kultúrnej scéne obdobu. Ťažisko výberu tvoria tri nadrealistické almanachy, v ktorých sa prejavila programová blízkosť literátov s maliarmi a sochármi. Takmer sedemstostranová publikácia okrem pôvodnej tvorby surrealistov obsahuje odborný doslov, štúdiu o výtvarníkoch-nadrealistoch, chronologický prehľad umeleckej činnosti skupiny, bibliografiu a fotografie ich členov.
Slovenská katolícka moderna je v dejinách slovenskej literatúry jedinečným básnickým a duchovno-kultúrnym hnutím. V rámci nej zaujíma významné miesto aj mysliteľská, teoretická a kritická tvorba samých básnikov, ako aj významných teoretikov a kritikov. V tejto antológii zostavovateľ M. Hamada predstavuje katolícku modernu v obidvoch jejprirodzených rovinách – ako literárno-historický jav a ako estetické zoskupenie umeleckých individualít.
Jozef Cíger Hronský patrí k najvšestrannejším, najplodnejším a štýlovo najprínosnejším slovenským spisovateľom 20. storočia. V detskej literatúre stvoril nezabudnuteľné postavičky Budkáčika a Dubkáčika či smelého Zajka, v prózach pre dospelých sa často venoval téme ľudskej osamelosti a nedostatočného porozumenia, často zapríčinených zlyhaním medziľudskej komunikácie. Reprezentatívny výber z jeho próz dokumentuje autorovu schopnosť experimentovať a tvoriť ambivalentné, polysémantické texty. Čitatelia majú možnosť sledovať základné poetologické konštanty Hronského diela. Výber obsahuje autorove poviedky a novely, román Pisár Gráč (1940), autobiografické texty, korešpondenciu, kritiky a recenzie, spomienky na autora, kalendárium jeho života, doslov editorky a obrazovú prílohu. Výber zostavila, komentár, vysvetlivky, kalendárium života a diela a doslov napísala Marta Součková.
Edíciu epického diela Martina Kukučína pripravil literárny historik Ján Gbúr, ktorý sa systematicky venuje slovenským realistickým spisovateľom (pre Knižnicu slovenskej literatúry tiež pripravil výber z Hviezdoslava). Kukučínovou tvorbou sa editor zaoberal aj ako autor hesla v Slovníku slovenských spisovateľov (2005) či v najnovších Dejinách slovenskej literatúry (2009), práca na predkladanom zväzku však musela byť preňho najťažšia: vybrať na obmedzenom priestore tejto edície Kukučínove prózy, ktoré by výstižne predstavili nielen epickú mnohostrannosť autora, ale aj jeho zložitú osobnosť. Môžeme konštatovať, že sa to podarilo: Dom v stráni, Rysavá jalovica a Neprebudený sú prózy, z ktorých každá iným spôsobom a inou poetikou vyjadruje rôznorodosť Kukučínovho epického záberu. V druhej časti knihy – vo vybranej korešpondencii, v kritike, spomienkach Kukučínových pamätníkov, vo vysvetlivkách k textom, v kalendáriu života a diela, ale hlavne v štúdii Prozaik životnej harmónie a intelektuálneho nepokoja nám editor predstavuje Kukučína ako mnohorozmernú osobnosť s „ahasverovským osudom“, ako osamelého človeka s „nepokojnou krvou“. Sprevádza nás prozaickým i osobnostným vývinom tohto autora, vypĺňa miesta, ktoré sú pre čitateľov Kukučína menej známe alebo celkom nepoznané. Máme pred sebou zasvätený výklad osobnosti Kukučína – ako človeka plného protikladov a rozporov, ktorého umelecká a filozofická koncepcia života má pozoruhodný univerzálny presah. Tento epik harmonických vzťahov, ale aj hlbokej meditácie prináša znepokojujúce čítanie i dnes.
Pomenovanie mesianizmus sa používa ako označenie pasívneho postoja, iracionálneho očakávania rýchlej nápravy neuspokojivého stavu sveta alebo civilizácie, štátu alebo národa prostredníctvom vyššieho zásahu spasiteľa. Považuje sa za druh utopického myslenia, spätého s konkrétnou historickou misiou. Jeho myšlienkové jadro spočíva vo viere v predurčenie, vyvolenie istého spoločenstva vo vzťahu k iným spoločenstvám. Za jeho typické prvky preto možno považovať presvedčenie o predestinácii a sebadefinovanie ako nositeľa dejinnej úlohy spasiteľa, záchrancu sveta, schopného priviesť ho k obrodeniu a regenerácii. Spása je pritom chápaná ako konečná záchrana človeka, a tým ako pars pro toto aj ľudstva, alebo ako prístup k večnej posmrtnej blaženosti. Radikálny zásah spasiteľa do chodu sveta má nastať náhle a jeho predpokladom je naplnenie času v limitnej situácii. Výber zo slovenských romantických mesianistov, ktorý pripravila Ľubica Somolayová pod názvom Romantickí mesianisti, vychádza z výskumov literárneho historika Oskára Čepana, ktorý (re)konštruoval slovenský romantizmus ako vrstevnatú štruktúru, pričom jednu z jej línií nazval mesianizmom. Antológia prináša konkrétnu literárnu podobu mesianizmu priamio v básnických textoch Viliama Paulinyho-Tótha, Mikuláša Dohnányho, Jána Bottu, Petra Kellnera-Hostinského, Sama Bohdana Hroboňa, Michala Miloslava Hodžu a Janka Kráľa.
Antológia Slovenskej moderny prináša výber z básnickej, prozaickej, dramatickej a kritickej tvorby autorov, ktorých na začiatku 20. storočia oslovila modernistická citovosť, náladovosť a dobové filozofické a intelektuálne smerovania.