SMRŤ ĎURKA LANGSFELDA ● SPOMIENKY: Pekná krádež - Pavel Suchánsky - Lipky na hrobe Sama Chalupka - Nevítaní hostia - Stopy otcov ● CESTY: Z Martina na Kestúc - Za rukopismi Záborského - Z Prešova do Ujheľa - Neresnickou dolinou - Za národné múzeum ● BLÚZNIVCI ● PODOBIZNE: Volebné spomienky na A. Halašu - za Jozefom Fábrym - Koniec tragédie - Odišiel - Za Samkom Slabeyciusom - Andrej Murgač - Za Bohušom Knižkom - Spomienky na Národnie noviny
„Keď som si starú mater bral…“ — týmito slovami začínal starý otec rozprávať vnukovi príbehy zo svojho života. Neboli to však len príbehy, ale i spoločná práca, čítanie, zážitky so starým otcom, na ktoré Tajovský v poviedke spomína. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výňatek z publikace: Jozef Gregor Tajovský. Dielo 1. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry. Bratislava 1953. 377 s.
Slovenská klasika - súbor próz, v ktorých autor vytvoril nezabudnuteľné postavy slovenského ľudového života: starého otca v spomienkovej próze Do konca, úbohého sluhu Maca Mlieča, statočnú Mamku Pôstkovú, obetavú matku v próze Horký chlieb, do krajnej núdze zahnaného dedinského bedára z črty Na chlieb. Okrem týchto poviedok kniha obsahuje aj ďalšie: Pán syn, Apoliena, List.
Výbor z kratších povídek autora, které autor napsal v prvním dvacetiletí 20. století. Charakteristika povídek se dá shrnout do slov - drama a poesie prostého života
Táto poviedka zobrazuje lásku matky ku svojim deťom. Tajovský tu kritizuje panskú spoločnosť a vytvára tu protiklad medzi materinskou láskou a povinnosťou. Hovorí o nedbalosti pánov...
SMRŤ ĎURKA LANGSFELDA SPOMIENKY: Pekná krádež - Pavel Suchánsky - Lipky na hrobe Sama Chalupka - Nevítaní hostia - Stopy otcov CESTY: Z Martina na Kestúc - Za rukopismi Záborského - Z Prešova do Ujheľa - Neresnickou dolinou - Za národné múzeum BLÚZNIVCI PODOBIZNE: Volebné spomienky na A. Halašu - za Jozefom Fábrym - Koniec tragédie - Odišiel - Za Samkom Slabeyciusom - Andrej Murgač - Za Bohušom Knižkom - Spomienky na Národnie noviny HRDINA Zostavil, štúdiu a poznámky napísal Karol Rosenbaum.
Filozofiou Maca Mlieča je poriadne robiť celý život a statočne zomrieť. Autor kritizuje pánov, spoločnosť, zdieranie pracovitého človeka, ľahostajnosť voči slabším a postihnutým. V tejto poviedke vytvoril jednu zo svojich najkrajších postáv. Mliečove morálne vlastnosti, ľudskosť sú v ostrom kontraste nielen s jeho odpudzujúcim zovňajškom, ale aj s charakterovými vlastnosťami gazdu a richtára v jednej osobe. Klasika ze Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výňatek z publikace: Jozef Gregor Tajovský. Dielo 1. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry. Bratislava. 1953. 377.
Tvorba J. G. Tajovského sa zaraďuje do II. vlny slovenského realizmu. Predstavitelia tohto obdobia sa zaslúžili o presvedčivé začlenenie slovenskej literatúry do stredoeurópskeho literárneho kontextu. Ich videnie sveta a spoločenských problémov stáva zmenšeným a vníma sa detailnejšie. Vďaka tomu je obľúbeným žánrom črta, ktorá umožňuje priblížiť sa k príbehom obyčajných "malých" ľudí zblízka. Tajovského črty sa vyznačujú obrazom škaredého, neutešeného života dedinských ľudí skúšaných utrpením a biedou. Náznaky psychologických prvkov možno vidieť najmä v črte Maco Mlieč. Hlavná postava je zobrazená bez schopnosti sebaidentifikácie, nachádza sa v rozpoložení, ktoré si ani sama neuvedomuje a necíti tak potrebu na svojom živote niečo meniť. Mamka Pôstková sa žánrovo radí k poviedkam, v skutočnosti by sa však dalo hovoriť o óde na prostý, ale ušľachtilý život. Autor poukazuje na nevysvetliteľnosť životných problémov mamky Pôstkovej, ktorá nikdy nikomu neublížila, žila vždy čestne a jej smutný osud tak nemá žiadne pochopiteľné príčiny. Poviedka Horký chlieb poukazuje na hĺbku materinského citu bolestne skúšaného ťažkým životom vdovy, ktorá musí pracovať dni a noci, aby uživila svoje deti. Ani v tomto prípade autor nemá potrebu dávať rady či ponaučenia, iba zobrazuje tento ľudský údel.
Reprezentatívny výber ponúka čitateľovi možnosť oboznámiť sa s poviedkovou tvorbou významného slovenského klasika. V knihe sú zaradené tie najznámejšie poviedky, ako je Maco Mlieč, Mamka Pôstková, Apoliena, Žliebky, Prvé hodinky, Horký chlieb, Pani urodzená či Mišo... Záverečná chronológia života a diela Jozefa Gregora Tajovského jevýbornou pomôckou pre žiakov a študentov
Realistická poviedka, ktorá sa stala aj predlohou televízneho filmu. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výňatek z publikace: Jozef Gregor Tajovský. Maco Mlieč a iné. Vydavateľstvo Matice slovenskej. Martin 2004. Igor Válek, editor.
Do banky pomaly otváraly sa ťažké dvere,ako keby sa dieťa bolo borilo s nimi.Podobne ťažko,dva razy sa v nich otočiac,vošla plachtičkou prihodená žena.V ruke šatôčka,okrútená okolo čohosi,na spôsob,ako okrúcajú naše ženičky modlitebné knižky.
Keď som si starú mater bral,bolo mi práve osemnásť rokov a šesť mesiacov,"týmito slovami začínal sto,ba tisíc ráz všelijaké rozprávky zo svojho života nebohý môj starý otec - pánboh mu daj radosť večnú.Kým som bol malým,púšťal som sa s ním do hádky,že veď takto o päť - šesť rokov by už teda aj mne prichodilo sa oženiť.
V tomto zväzku dostáva čitateľ do rúk nielen notoricky známe Tajovského prózy (Mamka Pôstková, Maco Mlieč, Do konca...), ale aj ďalšie umelecky pozoruhodné črty a poviedky, ktoré sú stručne komentované v poznámkovom aparáte. Výber prináša aj texty, ktoré neboli z ideologických dôvodov zaradené do posledného súborného Diela z 50. rokov. Editorka Marcela Mikulová kvôli komplexnosti pohľadu na tohto autora zaradila do publikácie ukážky z autorovej poézie, publicistických a národopisných textov, korešpondencie, kalendárium života a diela, názory literárnych kritikov a historikov, sprevádzajúce, často kontroverzne, Tajovského tvorbu až po súčasnosť. V doslove editorka ponúka svoj pohľad na Tajovského, ktorý čitateľ môže nájsť detailne rozpracovaný v monografii Tajovského obrodenecká moderna, vychádzajúcej v odbornom rade KSL.
Píše sa rok 1886. Jožko Gregor žije v Tajove v dome starého otca, sú prázdniny a čaká ho nástup do druhého ročníka meštianskej školy v Bystrici. Veľmi ho mrzí, že ešte stále nemá hodinky. Ale blíži sa Radvanský jarmok – budú i hodinky? Povinné čítanie. „Prvé hodinky“, vysoko oceňované literárnou kritikou, zobrazujú dobrosrdečným humorom postavu starého otca, v dome ktorého Gregor-Tajovský v detstve býval. Narážkou „Už som chodil druhý rok z dediny do mesta“ zachycuje autor svoju návštevu meštianskej školy v druhej polovičke osemdesiatych rokov minulého storočia v Banskej Bystrici, t. j. v školskom roku 1886–1887. Digitalizovaný výňatek z původní publikace: Jozef Gregor Tajovský. Dielo 1.. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry. Bratislava 1953. 377 s.
Črty, poviedky, príhovory a denníkové zápisky zachytávajú Tajovského zážitky i úvahy od núteného narukovania na front cez prebehnutie do ruského zajatia, účasť v československých légiách až po návrat do vlasti cez Japonsko a USA. Tajovský sa netajil kritickým vzťahom k ruskému boľševizmu, preto jeho zbierka bola pri vydaní v Spisochza komunistického režimu cenzurovaná. Vydalo nové vydavateľstvo Cathedra.
Tajovský vedľa Kukučina najlepšie vedel opísať život našich dedinčanov. Prvý sväzok prináša niekoľko zdarilých prác. Opisuje tvrdú a ťažkú robotu dedinského gazdu, život starostlivých rodičov, ktorí pracovali a strádali pre svoje deti bez oddychu až do konca. Kreslí statočnosť slovenskej ženy, ktorá hrdinne znáša svoj životný osud: inde kreslí lásku dvoch milencov, verných si až do smrti. Všíma si i stinnych stránok slovenskej dediny, trpiacej pod ťarchou maďarského útisku a nedostatku povedomia a otrávenej jedom pálenky. Ukazuje chyby, ale chce viesť krajanov k lepšiemu životu. Niekedy siaha k reči žartovnej a uľavuje si dobrým humorom.
Historická hra o tragickom údele notára Jozefa Messerschmidta, otvorene kritizujúceho prázdne, zlé vlastenčenie a národovectvo. V hre sa riešia otázky, vojny a mieru, národných a medzinárodných vzťahov a konfliktov, konzervativizmu a socializmu.
Do banky pomaly otvárali sa ťažké dvere,ako keby sa dieťa bolo borilo s nimi.Podobne ťažko,dva razy sa v nich otočiac,vošla plachtičkou prihodená žena.V ruke šatôčka,okrútená okolo čohosi,na spôsob,ako okrúcajú naše ženičky modlitebné knižky.
Statky-zmätky je dráma v štyroch dejstvách pojednávajúca o mladej dvojici, ktorá na nátlak okolia pristala na uzavretie manželstva bez lásky s prísľubom majetku. Smrť Ďurka Langsfelda je dramatizovaním udalostí z roku 1849. Juraj Langsfeld bol slovenský národovec, učiteľ, kazateľ a dobrovoľník. Ako poručík slovenskej dobrovoľníckej armády si získal uznanie pri obrane šútovskej úžiny proti maďarským vojskám. Za svoje ideály bojoval až do smrti, neváhajúc obetovať pre ne vlastný život.
Statky-zmätky je názov divadelnej hry spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského. Napísal ju v čase svojho pôsobenia v Nadlaku (1908 – 1909). Ako už prezrádza názov hry, v popredí je veľmi nebezpečný a zákerný činiteľ – majetok („statky“), ktorý zasahuje a ovplyvňuje všetky tri rodiny vystupujúce v dráme, z nich rodiny Palčíkovcov aĽavkovcov zasahuje v ich najhlbšej podstate. Hlavnou myšlienkou diela je, že šťastie sa neskrýva v majetku, ale v láske. 2. rozšírené vydanie v tejto edícii.
Výber z prózy slovenského klasika, predstaviteľa realizmu. Poviedky, v ktorých sú hlavnými hrdinami tajní boháči - ľudia, ktorí nemajú viditeľný majetok, žijú z ruky do úst, a predsa sú bohatí. Ich bohatstvo - čistý ľudský cit, dôstojnosť, krásu charakteru - autor objavuje v týchto poviedkach /Moja matka, Otec včelárom, Čadčan, Pastierča, Ondrej, Hrubý ľad, Spokojní, a mnohé ďalšie/..
Poviedka Ťažký boj sa týka ťažkého národného zápasu Slovákov, ich statočných úsilí, slabosti, ako aj mocného a priameho bezohľadného maďarizačného náporu.
V Ženskom zákone sa leitmotívom stáva logika nežného pohlavia, jeho tvrdohlavosť a vynaliezavosť, obzvlášť ak ide o majetok. satisfakcia týchto činov je možná kompromisom, nadhľadom a dôverou, ktoré sa spájajú v postave Jana Maleckého a sú morálnym mementom celého diela.
Jozef Gregor-Tajovský bol vo veku, keď ho nazývali šarvanec a Rysali sa práve jedenásta obrúčka zakladala. Žil v dome so starou mamou a starým otcom. Raz v noci napadol sneh a polámal žliebky. Starý otec volal vnuka, no on zo strachu, že bude musieť v noci sneh odmetať, zaspal. Potrebovali drevo na opravu, no hájnik im nechcel dovoliť do lesa-hory so sekerou. Jedného dňa starý otec povelil, že odídu na dva dni drevo na žliebky narúbať. Ukradli spadnutú jedlicu. Niesli ju domou a čo sa nestalo, starý otec spadol a šmýkal sa dolu svahom. Bohužiaľ, zranil si nos. Úspešne došli domov, hájnik ich nezbadal a vnuk sa celou cestou zo starého otca chichúňal. Doma starému otcovi starká nos obviazala a najväčšiu zábavu z toho mali deti. Krádež nikoho netrápila, lebo to už dlhé roky robievali. A hájnik znova na jeseň dostal od nich syra. Sám vnuk mu ho znášal.
Vzrušujúce dobrodružstvo, ktoré autor zažil v detstve so starým otcom. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výňatek z publikace: Jozef Gregor Tajovský. Dielo 1. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry. Bratislava 1953. 377 s. Dr. Jozef Felix rediguje. Ivan Kupec, šéfredaktor. Bibliografické poznámky: Prvý raz odtlačené vSlovenskom týždenníku 1906, č. 2, pod názvom „Nos“. Tŕpky, Ružomberok 1911, str. 21 — 27 Spisy (prvé vydanie) — 1 str. 135 — 142 Spisy (druhé vydanie) — 1 str. 131 — 138
Publikováno:2017
ISBN:978-80-559-0204-3
Žánry autora žánry ze všech knih autora
Štítky publikací z knih autora
Na tomto webu používáme cookies pro personalizaci reklam a analýzu návštěvnosti.