Prvý zväzok spomienok národného umelca Jána Poničana rozpráva o rokoch 1920-1938, teda o období spisovateľovho umeleckého formovania a dozrievania i o jeho občianskej ceste od búrliváckeho študentského radikalizmu k postaveniu tribúna pokrokových, komunistických spoločenských i umeleckých ideí. Poničanova kniha nám približuje autora aj ako človeka, nevyhýba sa ani intímnym sféram života, hovorí o láskach, priateľstvách, sympatiách a antipatiách, o každodenných existenčných problémoch, čím umožňuje čitateľovi pocítiť kolorit času, jeho atmosféru a autentickú konkrétnosť. Ale jadrom knihy je autorova cesta ako básnika a komunistického dejateľa.
Komédia v 5 dejstvách, 4.zväzok Divadelnej edície Spoločnosť politikov, finančníkov, novinárov, pod titulom očistiť verejný život od podvodníkov, nepoctivcov, prichádza k radcovi Poctivému.
Výber z básnikovej tvorby reprezentuje najmä dva základné okruhy Poničanovho diela - spoločenský a intímny (poézia, próza a divadelné hry). Vybraný materiál je rozčlenený do štyroch častí: prvú vymedzujeme rokmi 1922-1932, druhú časť rokmi 1933-1938, v tretej časti sú ukážky tvorby z vojnových rokov a v poslednej štvrtej časti sú ukážky z tvorby rokov 1945-1972.
Román Jána Poničana, ktorý vás zavedie "do prírody, na stráne Zbojníckej Poľany, kde žijú tvrdí a predsa dobrí ľudia. Tvrdí sú, lebo im ruky stvrdli v boji s prírodou, z ktorej lona dennou lopotou vytrhávajú pre seba a svoju rodinu každodenný chlebíček a dobrí, lebo aj keď sa dopustia zlého činu, ten nevyviera zo skazenosti, ale ztvrdých životných podmienok, ktoré ich duševný svet ovládajú a stvárňujú. Do tohto sveta privedie autor dvoch turistov, ktoré si chcú oddýchnuť po práci v meste, a zapletie ich do osudu dvoch milencov, Zuzky a Martina..."
Román „Pavučina“ je vlastne pokračovaním prvého autorovho románu, ktorý vyšiel pod názvom „Stroje sa pohly“. Ale pokračovaním iba v tom smysle, že triedny boj, ktorý sa v prvom románe rozpútal na dedine, prenáša sa tu do mesta a osoby, ktoré v prvom románe prichádzaly len podľa mena, ako starý Hron, stávajú sa tu ústrednými figurkami, ku ktorým sa priraďujú zčiastky aj figurky z prvého románu, ale hlavne nové postavy z malého mesta, v ktorom sa už vo formách omnoho jasnejších a vypuklejších vedie pôvodne iba začínajúci a hmlistý triedny hoj, vrcholiaci v demonštrácii nezamestnaných. "Pavučina“ tak dejom, ako aj vznikom (písané v r. 1934), je vlastne románom historickým. Načiera do reálnych dejov r. 1932, keď po celom Slovensku strašila mátoha nezamestnanosti. Mátoha, pravda, len v predstavách inteligencie a buržoázie, ktorá ako keby nevedela alebo nechcela pochopiť význam pochodov hladujúcich dedín a miest. Ale bolo to nejasné, holo to hmlisté, bola to „pavučina“ malomestského života malomeštiakov a inteligentov, ktorou sa násilne prebíjal svet robotníkov, dožadujúcich sa svojich práv. Jasne a určite, nadväzujúc na svetodejné udalosti ruskej revolúcie.
Básnik, prozaik i dramatický autor Ján Poničan ukázal týmto svojím dielom, ktoré skromne nazval "turistickými zápiskami", ostatným spisovateľom cestu ku kráse slovenských hôr, holí, pohorí.
Román z 13.storočia z čias tatárskeho vpádu do Uhorska. Jeho hrdinami sú potomkovia starého rodu z porazenej Veľkomoravskej ríše - Borislav z rodu Chrapkovcov so svojou sestrou Želou a mladý kovujský náčelník Ovlur so sestrami Éduou a Ivou. Osobitne pútavá je živá slovenská scenéria, nazretie do osudov Slovienov v uhorskom područí, kde vystupujú zoči voči hrôze, valiacej sa na Európu. V sýtych farbách je opísané Stredné Slovensko a jeho nepoddajný podpoliansky ľud.
Soubor básní českých autorů oslavujících Říjnovou revoluci, Sovětský svaz a osvobození Československa přináší verše S. K. Neumanna, Hory, Halase, Nezvala a dalších. Sestavili Bedřich Václavek a Jaroslava Václavková.