Buddhův život, jeho učení a šíření filozofie soucitu, lásky a nenásilí. Siddhatta Gótama žil v privilegované rodině na úpatí Himálaje. Po zjištění, že rodinný život se neslučuje s rodinnými formami spirituality, odchází od manželky a novorozeného syna coby potulný žebravý mnich hledat "probuzení" (nibbánu - nirvánu). Jogíni ani asketové mu nedokázali nabídnout správnou interpretaci pravdy, Gótama spoléhá na vlastní poznání a po letech cvičení a meditace nachází vnitřní říši klidu a stává se Probuzeným, Buddhou. Dalších 45 let strávil putováním městy ganžské nížiny a šířením svého učení. Nabídl světu svou alternativu k moci založené na výbojnosti a násilí. Autorka se soustřeďuje též na dobovou kulturu a zamýšlí se nad Buddhovou rolí v duchovních dějinách lidstva.
Od ústnej tradície do súčasnosti Biblie, v ktorej sa Boh nazýva striedavo "Jahve" a "Elohim". Sleduje vývoj tak hebrejskej Biblie, ako aj Novej zmluvy, aby poukázala na rôznorodé vplyvy, ktoré pomáhali pri formovaní týchto posvätných textov. Vychádzajúc zo židovského vyznávania midrašu a kresťanského kultu Ježiša a pokračujúc vplyvom Pavlových listov na reformáciu a manipuláciou Zjavení zo strany kresťanských fundamentalistov, autorka približuje kontexty, v akých treba rozumieť a vysvetľovať týchto šesťdesiat šesť kníh, objasňuje tiež sociálne potreby, na ktoré knihy reagujú. Súčasne poukazuje na nekompetentné a paradoxné postupy, ktoré neprestajne ovplyvňujú naše chápanie Biblie.Biblie, v ktorej sa Boh nazýva striedavo "Jahve" a "Elohim". Sleduje vývoj tak hebrejskej Biblie, ako aj Novej zmluvy, aby poukázala na rôznorodé vplyvy, ktoré pomáhali pri formovaní týchto posvätných textov. Vychádzajúc zo židovského vyznávania midrašu a kresťanského kultu Ježiša a pokračujúc vplyvom Pavlových listov na reformáciu a manipuláciou Zjavení zo strany kresťanských fundamentalistov, autorka približuje kontexty, v akých treba rozumieť a vysvetľovať týchto šesťdesiat šesť kníh, objasňuje tiež sociálne potreby, na ktoré knihy reagujú. Súčasne poukazuje na nekompetentné a paradoxné postupy, ktoré neprestajne ovplyvňujú naše chápanie Biblie.
Kniha provází historickým, filozofickým, intelektuálním a sociálním vývojem monoteistických náboženství. Seznamuje s kontexty a předpoklady, z nichž plynula odlišená pojetí Boha, a současně poukazuje na základní podobnosti uvádí řady zajímavých paralel.
Žádné jiné náboženství není obestřeno obavami z neznámého tak jako islám, náboženství, které se jako jediné může pochlubit stoupajícím počtem přívrženců. Mezi obvyklé představy Evropana či Američana o islámu patří jeho extrémní formy - terorismus, diktátorské režimy nebo utlačování žen. Tato kniha se pokouší tento jednostranný pohled poopravit: poukazuje na myšlenkovou bohatost a komplexnost islámského učení v otázkách věroučných, ale i právních či etických. Podává přehled dějin islámu od Muhammadova vystoupení přes rozrůznění šířící se nové víry v tak odlišných místech světa, jako je Arabský poloostrov, severní Afrika, Persie a Indie. Evropskému čtenáři poskytuje příležitost uvědomit si tváří v tvář jinému svou vlastní identitu.
Dějiny posvátného města, které se stalo symbolem božství pro Židy, křesťany a muslimy. Dějiny města od biblických dob po neklidnou současnost, charakterizovanou židovsko-arabskými střety. Práce obsahuje nejenom historická fakta, ale je i jakýmsi hledáním duchovního rozměru hmotných dějin. Vytváří obraz města, které se stalo prostředkem identifikace víry.
Čo v skutočnosti znamená náboženstvo Prvý raz v dejinách ľudstva sa milióny mužov a žien odvrátili od Boha. Nechcú s ním mať nič spoločné. Ale v minulosti naši predkovia podnikali dlhé a strastiplné púte, aby okúsili posvätnú realitu. Svoje nevšedné zážitky opisovali ako Boha, Brahmana, Nirvánu alebo Tao: náboženstvo definovaločloveka. V súčasnosti sa rady ateistov na celom svete rozrástli a zanovito odriekajú svojskú modlitbu – Boh neexistuje. Vyznačujú sa rovnakým oduševnením ako kresťanskí misionári v časoch horlivého šírenia viery. Kto alebo aký je Boh? Túto otázku skúma Karen Armstrongová nielen v diele História Boha, ktoré jej prinieslo celosvetový úspech, ale v hľadaní pokračuje aj v publikácii Kauzu vyhral Boh. Pritom dochádza k poznaniu, že ľudstvo si v každom čase formulovalo obraz Boha podľa vlastných potrieb. Pre tri monoteistické náboženstvá – židovstvo, kresťanstvo a islam, ale aj pre iné náboženské predstavy platí, že nový obraz Boha sa presadil len vtedy, keď to ľuďom pomohlo v ich každodenných starostiach. Armstrongová sleduje históriu viery od paleolitu až po súčasnosť a ukazuje, že veda a náboženstvo ešte prednedávnom neviedli medzi sebou ľúty boj. Veda však zmenila tón ich dialógu. Zmysel slov ako viera a tajomstvo sa od základu zmenil, takže ateisti aj teisti v súčasnosti hovoria aj premýšľajú o Bohu spôsobom, aký by naši predkovia pokladali za nanajvýš šokujúci. Prečo v súčasnosti nemožno uveriť v Boha? Má Boh budúcnosť aj v ére agresívneho vedeckého racionalizmu? Karen Armstrongová je presvedčená, že ak sa tvorivým pohľadom pozrieme hlboko do minulosti, budeme schopní dospieť k viere, ktorá sa bude vedieť nanajvýš priamo vysloviť k potrebám nášho utrápeného a nebezpečne polarizovaného sveta.
Krátká historie mýtu se zamýšlí nad mýty a sleduje jejich vývoj od dávnověku do dnešní doby. Co jsou to mýty? Jak vznikaly? A proč vůbec? Mají pro nás ještě nějaký význam? Ztratili jsme k nim vztah? Dějiny mýtu jsou vlastně historií lidstva záznamem jeho nadějí a usilování, jeho pátrání po řádu věcí. Mýty nám pomáhají porozumět vesmíru a našemu místu v něm. Mýty a jejich trvalé proměny nám pomáhají pochopit ty, kdo si tyto příběhy vyprávěli a vytvářeli je. Mýtus nelze číst potichu, pokud mu chceme porozumět. Takový mýtus nemá smysl. Mýtus je třeba žít a prožít. A znovu a znovu ho vyprávět.
Autorka Karen Armstrongová napsala knihu Muhammad coby poselství našemu času s vědomím, že slovo "islám" znamená odevzdání a mír. "Není boha kromě Boha a Muhammad je Posel Boží!" Snad žádné jméno na světě se dnes nepronáší tak často jako jméno Muhammada, postaru Mohameda. Vždyť stamilióny muslimů je denně vyslovují při modlitbách. Pro mnoho Evropanů a jistě i Američanů může být islám čímsi jako vírou zla - viz bojovný a nesmiřitelný Talibán, zabijácká al-Ká'ida a Írán s touhou po jaderných zbraních. A Muhammad, prorok, legenda i Posel Alláhův, dal tomuto náboženství před staletími základy. Karen Armstrongová, světově proslulá britská autorka vysvětluje zrod i podstatu koránu a provází čtenáře Muhammadovým životem. S dokonalou znalostí doby a jejích reálií vám nabízí knihu, kterou lze brát i jako poutavou a v mnohém velmi dramatickou literaturu faktu. Tak jako každé nové učení se totiž islám rodil v bolestech. A na rozdíl od křesťanství i v krvavých bitvách na pláních Arábie. I když Muhammad nakonec zvítězil přístupem, jenž v mnohém připomínal smířlivost Gándhího, a nikoli řádění Čingischána.
The Great Transformation. The World in the Time of Buddha
V období mezi roky 800 a 300 př. n. l. zažil svět doslova explozi nových náboženských koncepcí. Proč se právě Sokrates, Buddha, Konfucius, Jeremiáš a Lao-c' mezi jinými objevili v rozpětí těchto pěti staletí? A proč si všichni ve svých úvahách o lidstvu byli tolik podobní? Karen Armstrongová se věnovala tomuto období dějin ve snaze dokázat pojítka mezi rozmanitou skupinou tehdy žijících mystiků, teologů a filozofů. Podařilo se jí tak vytvořit obsáhlou, místy ovšem i diskuze hodnou studii, která osvětluje duchovní proměnu člověka a vývoj jeho pohledu na svět.
Publikováno:2012
ISBN:978-80-200-2085-7
Žánry autora žánry ze všech knih autora
Štítky publikací z knih autora
Na tomto webu používáme cookies pro personalizaci reklam a analýzu návštěvnosti.