Antológia Žriedlo, výber z poézie slovenských básnikov medzivojnového obdobia, nadväzuje na knihu Záchvevy. Obe spája záujem o básnické generácie dvadsiatych a tridsiatych rokov. Podobne ako v dvadsiatych rokoch, aj v nasledujúcich generáciách zostáva pre poetické snahy, osobné a všeobecné pohľady, a pre jednotu názorov a citov ústrednou témou spojenie s rodnou zemou. Do tohto vzťahu sa premieta a odráža v ňom vnímanie sveta, revolúcia v poézii, ale aj básnikove túžby, dojmy z okolia, potreba lásky a životného optimizmu. Literárny kritik Jozef Felix v tom čase zdôrazňoval, že poézia by mala byť aktívna a reagovať na súčasnosť, no zároveň prinášať nové poznanie človeka, vychádzajúce z hlbokej osobnej skúsenosti, krásu a morálne hodnoty. Podľa neho je básnik stále tým tvorom, ktorý vidí, cíti a myslí najhlbšie, čo potvrdzuje svetová i slovenská poézia. Veľké umenie odhaľuje podstatu ľudskosti a je nevyhnutné, aby poézia reflektovala svoju dobu a bola prítomná, pretože nadčasové hodnoty sa dosahujú len prostredníctvom času. Takáto poézia predstavuje v spoločnosti obnovujúcu silu. V antológii Žriedlo ponúkame výber z tvorby básnikov Kostru, Plávku, Bezeka, Horova, Fr. Kráľa a Hečku, aby sme zachytili vývoj ich poézie, ich angažovanosť a zároveň ukázali rozdiely v ich poetických štýloch v rámci jednej generácie.