Dostojevského Zápisky z podzemia sú sugestívnou organickou zložkou myšlienkovej stavby celku diela, jeho udivujúco fascinujúcej umeleckej architektúry, ktorá tak povzbudivo a nezastupiteľne vtlačila pečať všetkému, čo sa v Európe i vo svete vytvorilo po ňom, a v inšpiračnom pôsobení jeho génia. Dostojevskij je autorom vášnivo nekompromisného poznania človeka a jeho duševných či psychických hlbín; nenapodobiteľným a neopakovateľným pôvodcom literárnej koncepcie vysokého etizmu a humanizmu v umeleckej pravde, ktorá sa porovnateľne nezlučuje s nijakou konvenciou a s nijakou tradíciou. Poviedka Zlý žart nie je veľmi epická, lenže koľko nemilosrdných zostupov do „podzemia v duši“ sa v nej odohrá! Aby sa demaskovala kŕčovitosť prisluhovania tzv. humanizmu. Aby nakoniec obe poviedky jednotnou umeleckou kadenciou sprítomnili platnosť princípu: že niet menej závažných drobností v architektonicky skĺbenom diele a že každý jeho epický nerv charakterizuje a zastupuje celok veľkosti.