Keď sa medzi nominovanými na Nobelovu cenu za rok 1913 objavil Rabíndranáth Thákur, väčšina členov poroty jeho kandidatúru s nadšením podporila. Švédsky básnik a spisovateľ Verner von Heidenstein, tiež laureát Nobelovej ceny za literatúru a veľký obdivovateľ Thákurovej tvorby, najmä diela Gitándžali, o jeho poézii napísal: „Tieto verše som čítal s hlbokým dojmom a nepamätám si, aby som za posledných desať rokov v poézii objavil niečo podobné. Bol to výnimočný zážitok, porovnateľný s potešením z nádychu čerstvého jarného vzduchu. Jeho poézia je bez kontroverzií, bez neistoty, a všetko v nej má svoj význam… a ak sa o nekom môže povedať, že má kvality oprávňujúce ho k získaniu Nobelovej ceny, potom je to Thákur.“ (z anotácie na prebale) Kniha obsahuje: Stroskotanci; Pošta; Gitándžali; Záhradník; Básne.