Prostonárodné slovenské rozprávky III

Tretí zväzok, obsahujúci šesťdesiatšesť rozprávok, uzatvára kompletné vydanie Prostonárodných slovenských rozprávok. Od prvého vydania uplynulo takmer sedemdesiat rokov a preto sme pre novú úpravu textu oslovili Jane Pácalovú, odborníčku na slovenskú rozprávku zo Slovenskej akadémie vied. Počas dvoch storočí, v ktorých rozprávky Dobšinského vychádzali v rôznych podobách, sa stali neoddeliteľnou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. Ich cesta k čitateľom však nebola jednoduchá. Samuel Reuss bol prvý, kto sa rozprávky systematicky začal zbierať a zamýšľať nad ich významom. Podľa neho v nich nájdeme spomienky na dávne udalosti a predstavy o svete. Ľudovít Štúr a Ján Francisci v rozprávkach videli proroctvo a budúcnosť Slovanov, teda Slovákov. Štúr dokonca prirovnával rozprávky o zakliatí k osudu národa, keďže verí, že aj národ je zakliaty a čaká ho oslobodenie. Francisci vydal prvú zbierku rozprávok už v roku 1845, neskôr ho nasledovali Pavol Dobšinský a August Horislav Škultéty. Pavol Dobšinský vydal začiatkom osemdesiatych rokov Prostonárodné slovenské povesti – prvú ilustrovanú zbierku, ktorá rozprávky najvýraznejšie uviedla do povedomia čitateľov. Dobšinský je právom považovaný za najznámejšieho slovenského rozprávkara, keďže celý svoj život venoval zbieraniu, vydávaniu a vysvetľovaniu významu rozprávok. Okrem rozsiahlych kníh Slovenské povesti a Prostonárodné slovenské povesti sa staral aj o rukopisné zbierky, ktoré slúžili ako základ pre tieto publikácie. Krátko pred smrťou napísal Škultétymu naliehavý list, v ktorom ho žiadal, aby tieto zbierky zachoval pre budúce generácie, aby ich ochránil pred „ľudskou hlúposťou a zlobou“. Dobšinského obavy sa nakoniec nepotvrdili. Rukopisy sa zachovali a sú uložené v archíve ako svedectvo minulosti a práce Pavla Dobšinského a ďalších. Jeho rozprávkové knihy si naďalej žijú vlastným životom a veríme, že tak bude ešte minimálne ďalších sedemdesiat rokov.