Pamodaj šťastia, lavička

Jednou žil vdovec s dcerou, a tá často chodievala k susedom, či už pomáhať s priadením, alebo s inými prácami, ako to dievčatá zvykli. Mala tam totiž dobrú kamarátku, tiež dcéru vdovy. Nebrala si k srdcu reči ľudí o kamarátkinej matke, ktorá mala povesť ježibaby. Vždy sa k nej správala pekne, zaobchádzala s ňou rovnako láskavo ako s vlastnou matkou. Ak upiekla koláče alebo mala v dome niečo dobré, vždy to podelila medzi obe dievčatá rovnakým dielom. Naše dievča si ju veľmi vážilo a považovalo ju takmer za vlastnú matku.