Pena dní / Jeseň v Pekingu

Pena dní (1947) je neobyčajný príbeh plný vtipných a zvláštnych zážitkov, oživený bohatou autorovou fantáziou a odľahčený osobitým humorom, ktorý sa pohybuje od jemnej irónie až po ostrý sarkazmus. Kniha vyniká originálnym jazykom, ktorý odmieta klišé, nudu a pretvárku. Jeseň v Pekingu (1947) označil Raymond Queneau, významný predstaviteľ francúzskej modernej literatúry, za skrytý klenot a Viana odporučil na post transcendentálneho Satrapa Kolégia patafyziky. Na prvý pohľad je to príbeh o tragickej láske, no Vianova neustále prekvapujúca a bujná fantázia vytvorila komplexný príbeh s množstvom motívov a symbolov – symbolom Boha či Osudu, samovraždy, života a smrti – a bizarnou logikou, ktorá spočíva predovšetkým v jazyku. Vian si akoby pre vlastnú zábavu vytvoril na pustine zvláštnu a pestrú spoločnosť a medzi jej členmi nastolil vzťahy, ktoré parodujú hlbokú analýzu. V poetickej rovine kniha ukazuje arbitrárnosť ľudského osudu: svet, kde je možné všetko a predovšetkým čokoľvek.