O duši / Malé spisy o prírode

Aristoteles sa rozsiahlo venoval štúdiu prírody a jej javov. Podrobne skúmal rastliny a živočíchy, usporiadal ich do tried a zamýšľal sa nad ich podstatou a fungovaním života ako celku. Na základe týchto poznatkov sa pokúsil pochopiť základnú silu, ktorá všetkému živému dáva vznik. Tieto úvahy rozpracoval predovšetkým v dielach O duši a Malé spisy o prírode. Aristoteles postupne a jasne vysvetľuje svoje predstavy o duši a jej funkciách, pričom na konkrétnych príkladoch objasňuje zložité otázky. Zameriava sa na možnosti, ktoré má človek na pochopenie týchto problémov, a vyhýba sa mystickým alebo nadprirodzeným vysvetleniam. V diele O duši analyzuje názory starších filozofov na dušu, definuje ju a skúma jej časti, ako aj procesy vnímania, myslenia a duševnej činnosti. Malé spisy o prírode dopĺňajú tieto úvahy špecifickými témami, ktoré sú rozpracované v ôsmich knihách: O vnímaní a vnímateľnom, O pamäti a spomínaní, O spánku a bdení, O snoch, O veštení v spánku, O dlhosti a krátkosti života, O mladosti a starobe a o živote a smrti, a O dýchaní. Prostredníctvom diel O duši a Malých spisov o prírode si čitateľ môže urobiť predstavu o tom, ako starovekí filozofi vnímali dušu – od prvých mysliteľov až po Aristotela a aj po jeho éru. Publikácia obsahuje aj štúdie Petra Kuklicu a Ivana Janeka: Bohovia, duša a svet v učení milétskych filozofov prírody a Aristoteles a živé bytosti.