Po dva roky si čitatelia užívali (a zamýšľali sa) nad listami Mira, dôchodcu, ktorý písal svojmu kamarátovi Emilovi zo zariadenia opatrovateľskej starostlivosti. Milan Lasica, herec, dramatik a textár, v týchto listoch, prostredníctvom postavy Mira, s typickým humorom a stručnosťou zhrnul polstoročie našej spoločnej histórie. Hra Na fašírky mi nesiahaj, zložená zo štyroch rozhovorov dvoch starnúcich priateľov, nadväzuje na osvedčené tradície dialógov Lasicu a Satinského. Satinský sa podieľal aj ako spoluautor jednej zo častí hry (Telefón z roku 1966). Prostredníctvom rozhovorov starých priateľov si pripomíname minulosť, nostalgicky spomíname, no zároveň sa smejeme na každodenných absurditách, ktoré nám pomáha prekonať práve zdánlivo obyčajný rozhovor.