Hlasy

Ansul bol kedysi mestom voľných ľudí, domovom univerzity a slávnej knižnice. Nájazd Aldov, púštneho národa z Asudaru, sa na Ansul vrátil ako ničivá pohroma. Ich vojsko vpadlo do ulíc, kde zabíjalo a rabovalo. Správkyňu Veľradcu Ansulu, Dekalo Galvovú, aldskí vojaci znásilnili počas plienenia a pálenia. Veľradcu po rokoch väzenia a mučenia nahého vyhnali na ulicu. Vrátil sa domov, do Domu veštby, do Galvamandu. Napriek zraneniam neztrácal nádej. Po smrti Dekalo sa staral o jej dcéru Memer, ktorá mala v žilách aj aldskú krv. Memer bola dcérou Galvamandu, dcérou jeho srdca. Aldovia milovali vojnu a knihy pre nich predstavovali dielo démonov. Zničili všetky knižnice v meste, všetku vedomosť, ktorú generácie zbierali, okrem tých, ktoré Veľradca ukryl v tajnej skrýši. Ale časy sa zmenili. Do mesta prišli Gry Barreová z Roddmantu a Orrek Kaspro z Kaspromantu. Orrek, najslávnejší básnik, mal dar rozprávať príbehy a jeho žena Gry dokázala privolávať. Hlasy sú príbehom Memer. Gry a Orrek sú príbehom poníženého národa, ktorý túži po slobode.