Mária Valtorta v tomto štvrtom zväzku pokračuje v prekrásnych opisoch života a udalostí sprevádzajúcich druhý rok verejnej služby Ježiša Krista. Prostredníctvom podobenstva o stratenej ovečke sa tajomne dotýka srdca Márie Magdalény a v predzvesti Eucharistie s láskou rozmnožuje chlieb a ryby, aby nasýtil zhromaždený ľud. Na inom mieste kráča po mori a Petrovi, ktorý sa topí, ukazuje jeho prílišné spoliehanie sa na vlastné sily a úzkoprsť. Kniha vrcholí skutkami telesného a duchovného milosrdenstva. „Milovať Boha pre seba a milovať ho v druhých je dokonalosť. Milujeme ho tým, že nasýtime hladných, a spomenieme si na to, koľkokrát nás Boh zázračným spôsobom nakŕmil.“