Básne 2011

V roku 2011 sa do poézie organizovanej literarnyklub.sk zapojilo 152 autorov. Pri hodnotení sme zistili, že mnohé príspevky boli začiatočnícke a nedosahovali úroveň, ktorá by si zaslúžila odmenu, a preto sme ich ohodnotili známkou 0. Prvé kolo hodnotenia bolo preto náročné a miestami aj sklamujúce, keďže prevažovala nízka kvalita. Do druhého kola postúpili najlepší autori, ktorých práce už reprezentovali súťaž lepšie a dosahovali úroveň bežných literárnych časopisov. Aj tu však bolo ťažké vybrať špičku. Porotcovia sa často nezhodli, čo je pri hodnotení poézie prirodzené, pretože každý má vlastný umelecký vkus. Po sčítaní hlasov sme sa nakoniec zhodli na čísle 66, ktoré znamenalo najlepší príspevok a určilo víťaza. Tento príspevok získal od troch porotcov celkovo 9 bodov. Moja úloha ako predsedu poroty spočívala v zoradení prác, ktoré získali 8 (tri príspevky), 7 (štyri príspevky) alebo 6 (dva príspevky) bodov. Prvých 10 najlepších autorov bude publikovaných v zborníku. Ján Milčák, Marián Andričík a ja sme boli v telefonickom kontakte a výsledok je výsledkom našej dohody. Hodnotenie poézie je náročné, pretože je ťažké objektívne určiť jej hodnotu. Porotcovia sa musia spoliehať na svoj osobný zážitok a kvalifikovaný odhad. Subjektivita je pri vnímaní a hodnotení poézie kľúčová, no našťastie sme boli všetci otvorení očareniu. Poézia potrebuje iskru, ktorá otvára tajné priestory. Súťažné básne boli citlivé, vnímavé, súčasné a zodpovedné, no len zriedka sa vymykali z rámca bežného života. Vďačíme autorom za to, že svoje prežívanie vyjadrujú poéziou a svedčia o stave súčasného sveta. V básňach sa objavujú motívy lásky, poznávania, hľadania identity, rodinných vzťahov a náboženstva. Zachytávajú citové krízy, obrazy prírody, životné pozície žien a mužov, ale aj chladnúce manželstvo. Väčšina príspevkov bola napísaná vo voľnom verši, no našli sa aj dobre rýmované básne. Oceňujem pekné a presné obrazy, ako napríklad „keď sa prach vyzúval“, alebo metaforické vyjadrenie psychickej situácie „otváraš oči, opäť ich obliekaš do ťažkých šiat tváre, ktoré nikdy nezahalia dosť“. Zaujala ma aj jemnosť dievčenského gesta „Plávala, jednou rukou odháňala kvapky z tela“. Tieto momenty ukazujú, že niektorí mladí autori dokážu vytvoriť silné a pôsobivé obrazy, ktoré pripomínajú diela veľkých básnikov. Poézia je bezbranný boj so svetom, má slabé prostriedky, ale hlbokú dušu. Ján Buzássy, predseda poroty 3. ročníka