Výber z poézie Lawrencea Ferlinghettiho, v slovenskom a anglickom jazyku, dopĺňajú fotografie slovenskej prírody. Z rozsiahleho diela som s úctou vybral približne polovicu básní a Ferlinghetti mi dovolil ich prepojiť s krásami slovenského prostredia. Ďalšie detaily nechám bez komentára – o poézii sa ťažko hovorí, keď už existuje. Ferlinghettiho slová platia aj tu: „Báseň sa nevysvetľuje, rovnako ako sa nevysvetľuje kytica ruží.“
Fotografie zo Sliača, kde Miro Vojtek v osemdesiatych rokoch hľadal pokoj pre svoje trápené srdce, sú tiché a plné spomienok. Zdá sa, že práve tam našiel najúčinnejšiu liečbu, zachytenú v čiernobielych záberoch. Sú ako záblesk letnej noci z roku 1996, keď sa životná sila prejavila nečakane.
Ferlinghetti mi v júni 2000 napísal, že dielo stále rozvíja a poslal mi text ARS(E) POETICA. Pripomenul mi pôvod básne: „Pôvodná verzia v próze vznikla prepisom nahrávky z rádia KPFA (FM) z konca 50. rokov, pôvodne s názvom Bozk ulice. V roku 1998 ju vydalo Limberlot Press (Boise, Idaho) a v roku 1999 vyšla rozsiahlejšia verzia v mojom stĺpčeku Poézia ako správa v San Francisco Chronicle. Creative Arts Book Company v Berkeley vydala v roku 2000 ešte rozšírenú verziu…“ (Predslov, Viktor Vojtek)