Rudolf Schuster
1934
slovenská
not rated
My rating
Vzdelanie získal v Košiciach, kde skončil Strednú priemyselnú školu stavebnú. V rokoch 1954–1959 študoval inžinierske staviteľstvo na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Neskôr, v rokoch 1984, získal titul CSc. z odboru ekológie na Baníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach, kde absolvoval vedeckú ašpirantúru.
Od roku 1964 do 1990 bol členom KSS a často vystupoval proti politicky nesúhlasným občanom.
Pracovnú kariéru začal v roku 1960 ako projektant v Krajskom poľnohospodárskom projektovom ústave v Bratislave. Následne pôsobil ako asistent v Slovenskej akadémii vied (1960–1962), referent vo Východoslovenských železiarniach v Košiciach (1962–1970), vedúci sekretariátu a technický asistent riaditeľa týchto železiarní (1971–1974). V rokoch 1974–1979 bol podpredsedom pre služby a neskôr (1979–1983) prvým podpredsedom pre ekonomiku na Národnom výbore mesta Košice. V rokoch 1983–1986 sa stal primátorom Košíc. Následne v rokoch 1986–1989 pôsobil ako predseda Východoslovenského krajského národného výboru. Od 30. novembra 1989 do 30. júna 1990 bol predsedom Slovenskej národnej rady. V rokoch 1990–1992 zastával post veľvyslanca ČSFR v Kanade a v rokoch 1993–1994 pracoval na Ministerstve zahraničných vecí. V rokoch 1994–1999 bol opätovne primátorom Košíc a v rokoch 1998–1999 aj poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, kde pôsobil vo Výbore pre kultúru a médiá, Výbore pre ľudské práva a národnosti a Osobitnom kontrolnom výbore NR SR na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.
V priamych voľbách v máji 1999 bol zvolený za prezidenta Slovenskej republiky a do funkcie vstúpil 15. júna 1999, na funkčné obdobie 1999–2004.
Počas druhého pôsobenia ako primátor Košíc viedol mesto k vysokému zadlženiu. Jeho zásah do historického centra mesta vytvoril umelý potok. Budovy vo vlastníctve mesta predával za nízke ceny osobám s podozrením na prepojenie s organizovaným zločinom, ktoré ho následne podporovali v prezidentskej kampani. Ako prvý akt v úrade kritizoval svoje ubytovacie podmienky a sťažoval sa na obmedzené kuchynské vybavenie. Jeho prezidentstvo bolo sprevádzané mnohými neobvyklými situáciami – od triasenia rukami s členmi kráľovských rodín až po darovanie domácej pálenky politikom. Porušoval medzinárodné pravidlá a ignoroval spoločenské tlaky pri dovolenkách, napríklad neprerušil dovolenku v Brazílii po smrti vojakov na zahraničnej misii, alebo dovolenkoval s ukrajinským prezidentom počas hlasovania o vstupe Slovenska do EÚ. Jediný prezident SR zažaloval svojho lekára s tvrdením o pokuse o otravu a streľbe na jeho osobu. Nechal si ponechať prezidentské dary, udelil milosť športovcovi odsúdenému za dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu. Zmenil svoju politickú orientáciu z komunizmu na kresťanstvo, preobliekol hradnú stráž a zaviedol funkciu prezidentského fotografa.
Od roku 1964 do 1990 bol členom KSS a často vystupoval proti politicky nesúhlasným občanom.
Pracovnú kariéru začal v roku 1960 ako projektant v Krajskom poľnohospodárskom projektovom ústave v Bratislave. Následne pôsobil ako asistent v Slovenskej akadémii vied (1960–1962), referent vo Východoslovenských železiarniach v Košiciach (1962–1970), vedúci sekretariátu a technický asistent riaditeľa týchto železiarní (1971–1974). V rokoch 1974–1979 bol podpredsedom pre služby a neskôr (1979–1983) prvým podpredsedom pre ekonomiku na Národnom výbore mesta Košice. V rokoch 1983–1986 sa stal primátorom Košíc. Následne v rokoch 1986–1989 pôsobil ako predseda Východoslovenského krajského národného výboru. Od 30. novembra 1989 do 30. júna 1990 bol predsedom Slovenskej národnej rady. V rokoch 1990–1992 zastával post veľvyslanca ČSFR v Kanade a v rokoch 1993–1994 pracoval na Ministerstve zahraničných vecí. V rokoch 1994–1999 bol opätovne primátorom Košíc a v rokoch 1998–1999 aj poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, kde pôsobil vo Výbore pre kultúru a médiá, Výbore pre ľudské práva a národnosti a Osobitnom kontrolnom výbore NR SR na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.
V priamych voľbách v máji 1999 bol zvolený za prezidenta Slovenskej republiky a do funkcie vstúpil 15. júna 1999, na funkčné obdobie 1999–2004.
Počas druhého pôsobenia ako primátor Košíc viedol mesto k vysokému zadlženiu. Jeho zásah do historického centra mesta vytvoril umelý potok. Budovy vo vlastníctve mesta predával za nízke ceny osobám s podozrením na prepojenie s organizovaným zločinom, ktoré ho následne podporovali v prezidentskej kampani. Ako prvý akt v úrade kritizoval svoje ubytovacie podmienky a sťažoval sa na obmedzené kuchynské vybavenie. Jeho prezidentstvo bolo sprevádzané mnohými neobvyklými situáciami – od triasenia rukami s členmi kráľovských rodín až po darovanie domácej pálenky politikom. Porušoval medzinárodné pravidlá a ignoroval spoločenské tlaky pri dovolenkách, napríklad neprerušil dovolenku v Brazílii po smrti vojakov na zahraničnej misii, alebo dovolenkoval s ukrajinským prezidentom počas hlasovania o vstupe Slovenska do EÚ. Jediný prezident SR zažaloval svojho lekára s tvrdením o pokuse o otravu a streľbe na jeho osobu. Nechal si ponechať prezidentské dary, udelil milosť športovcovi odsúdenému za dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu. Zmenil svoju politickú orientáciu z komunizmu na kresťanstvo, preobliekol hradnú stráž a zaviedol funkciu prezidentského fotografa.