Aulus Gellius
not rated
My rating
Gellius bol rímsky spisovateľ, známy predovšetkým ako autor rozsiahlej zbierky pojednaní s názvom Atické noci. Pochádzal pravdepodobne z Afriky, no vzdelanie získaval aj v Ríme a Grécku, konkrétne v Aténach a okolí. Medzi jeho učiteľov patrili významní gramatici ako Gaius Sulpicius Apollinaris, Herodes Atticus a Marcus Cornelius Fronto.
Atické noci vznikali počas dlhých zimných večerov strávených v Aténach a predstavujú rozsiahly súbor Gelliových úvah, písaných s poučným zámerom pre jeho deti. Dielo pozostáva z dvadsiatich kníh, z ktorých sa takmer úplne zachovali, okrem ôsmej. Obsahuje pestrú zmes príbehov, anekdot a poučných textov, často doplnených presnými citátmi zo starších latinských a gréckych autorov a jeho vlastnými komentármi.
Hlavnou témou diela sú pomery a udalosti zo staršej rímskej doby, pred vznikom cisárstva. Gellius cituje vyše 270 autorov, medzi ktorými dominujú Varro, Cato starší, Statius, Suetonius, Plínius starší, a z gréckych Aristoteles a Plútarchos, ktorých niekedy uvádza aj v pôvodnom gréckom jazyku.
Atické noci sú dodnes nenahraditeľným zdrojom vedomostí o starovekej histórii, spoločnosti, práve a zvykoch. Verne odrážajú atmosféru vzdelaných rímskych salónov 2. storočia, kde znalosť gréčtiny bola znakom vzdelanosti. Dielo čítali a využívali mnohí autori a bádatelia, ako napríklad Ambrosius Theodosius Macrobius, Ján zo Salisbury, Erazmus Rotterdamský, Michel de Montaigne a Jan Ámos Komenský, a dodnes poskytuje cenné informácie o každodennom živote v staroveku.
Gellius predstavuje nový typ spisovateľa – kultúrneho nadšenca, ktorý nie je profesionálnym rečníkom ani gramatikom, ale laikom, ktorý si zaznamenáva svoje poznatky. Jeho dielo patrí do žánru zbierok s rôznorodým obsahom, nazývaných miscellanea alebo silvae, a v tomto smere predstavuje jeho počin vrchol tohto žánru. Úvahy sú usporiadané náhodne, bez jednotného zámeru, vzoru alebo formy a pokrývajú takmer všetky oblasti vedomostí známe Rimanom.
Gellius je dôležitým zdrojom informácií o dielach a autoroch, ktoré sa inak nedochovali.
Atické noci vznikali počas dlhých zimných večerov strávených v Aténach a predstavujú rozsiahly súbor Gelliových úvah, písaných s poučným zámerom pre jeho deti. Dielo pozostáva z dvadsiatich kníh, z ktorých sa takmer úplne zachovali, okrem ôsmej. Obsahuje pestrú zmes príbehov, anekdot a poučných textov, často doplnených presnými citátmi zo starších latinských a gréckych autorov a jeho vlastnými komentármi.
Hlavnou témou diela sú pomery a udalosti zo staršej rímskej doby, pred vznikom cisárstva. Gellius cituje vyše 270 autorov, medzi ktorými dominujú Varro, Cato starší, Statius, Suetonius, Plínius starší, a z gréckych Aristoteles a Plútarchos, ktorých niekedy uvádza aj v pôvodnom gréckom jazyku.
Atické noci sú dodnes nenahraditeľným zdrojom vedomostí o starovekej histórii, spoločnosti, práve a zvykoch. Verne odrážajú atmosféru vzdelaných rímskych salónov 2. storočia, kde znalosť gréčtiny bola znakom vzdelanosti. Dielo čítali a využívali mnohí autori a bádatelia, ako napríklad Ambrosius Theodosius Macrobius, Ján zo Salisbury, Erazmus Rotterdamský, Michel de Montaigne a Jan Ámos Komenský, a dodnes poskytuje cenné informácie o každodennom živote v staroveku.
Gellius predstavuje nový typ spisovateľa – kultúrneho nadšenca, ktorý nie je profesionálnym rečníkom ani gramatikom, ale laikom, ktorý si zaznamenáva svoje poznatky. Jeho dielo patrí do žánru zbierok s rôznorodým obsahom, nazývaných miscellanea alebo silvae, a v tomto smere predstavuje jeho počin vrchol tohto žánru. Úvahy sú usporiadané náhodne, bez jednotného zámeru, vzoru alebo formy a pokrývajú takmer všetky oblasti vedomostí známe Rimanom.
Gellius je dôležitým zdrojom informácií o dielach a autoroch, ktoré sa inak nedochovali.
Source: https://sk.wikipedia.org/wiki/...