Vasil Biľak
1917 - 2014
rusínská
not rated
My rating
Vasiľ Biľak bol československý komunistický politik rusínskeho pôvodu. Narodil sa v roľníckej rodine na severe Slovenska, neďaleko poľských hraníc. Otec mu zomrel v detstve a matka sa neskôr vydala za Američana, ktorý bol však násilnícky. Po smrti matky v roku 1929 odišli s bratom z rodnej Krajnej Bystrej. V mladosti sa učil mäsiarom a krajčírom, pričom v Hradci Králové získal krajčírske remeslo. Už ako člen komunistických odborov šil v Bratislave od roku 1936.
Počas vojny bol mobilizovaný do československej armády a zažil vznik Slovenského štátu. Zúčastnil sa SNP, kde bol zranený. Po porážke povstania vstúpil do KSČ v roku 1945, po dvoch neúspešných pokusoch. Popri práci krajčíra sa venoval straníckej činnosti, školeniam a agitácii.
Od roku 1950 pracoval v KSS a po absolvovaní Vysokej školy politickej ÚV KSČ v roku 1953 sa dostal do vedenia strany. V rokoch 1955 – 1968 a 1969 – 1971 bol členom ÚV KSS a v rokoch 1954 – 1989 členom ÚV KSČ. V rokoch 1962 – 1968 pôsobil ako tajomník a od januára do augusta 1968 ako prvý tajomník ÚV KSS. Od apríla 1968 do decembra 1988 bol členom predsedníctva ÚV KSČ.
Od novembra 1968 do decembra 1988 zastával post tajomníka ÚV KSČ s vplyvom na zahraničnú a ideologickú politiku. Bol poslancom Národného a Federálneho zhromaždenia v rokoch 1960 – 1989.
V roku 1968 patril k predstaviteľom konzervatívneho krídla KSČ, podporoval sovietsku intervenciu a podieľal sa na potlačení Pražskej jari. Bol signatárom pozývacieho listu vojsk Varšavskej zmluvy a hlavným predstaviteľom brežnevovského vedenia v KSČ. Podieľal sa na tvorbe dokumentu „Poučenie z krízového vývoja“ z roku 1970, ktorý interpretoval udalosti roku 1968 ako „kontrarevolúciu“. Bol jedným z kľúčových predstaviteľov normalizácie. V decembri 1989 bol z KSČ vylúčený.
Žil v Bratislave a bol obvinený z ekonomických trestných činov a porušenia zákona na ochranu mieru. Trestné stíhanie bolo v roku 1993 odstúpené Mestskému úradu vyšetrovania v Bratislave a v roku 2011 zastavené pre nemožnosť výpovede kľúčových svedkov. Zomrel vo veku 96 rokov.
Po jeho smrti Komunistická strana Slovenska odhalila v jeho rodnej obci pamätník, ktorý bol však krátko po odhalení občianskymi aktivistami poškodený a vandalizovaný.
Počas vojny bol mobilizovaný do československej armády a zažil vznik Slovenského štátu. Zúčastnil sa SNP, kde bol zranený. Po porážke povstania vstúpil do KSČ v roku 1945, po dvoch neúspešných pokusoch. Popri práci krajčíra sa venoval straníckej činnosti, školeniam a agitácii.
Od roku 1950 pracoval v KSS a po absolvovaní Vysokej školy politickej ÚV KSČ v roku 1953 sa dostal do vedenia strany. V rokoch 1955 – 1968 a 1969 – 1971 bol členom ÚV KSS a v rokoch 1954 – 1989 členom ÚV KSČ. V rokoch 1962 – 1968 pôsobil ako tajomník a od januára do augusta 1968 ako prvý tajomník ÚV KSS. Od apríla 1968 do decembra 1988 bol členom predsedníctva ÚV KSČ.
Od novembra 1968 do decembra 1988 zastával post tajomníka ÚV KSČ s vplyvom na zahraničnú a ideologickú politiku. Bol poslancom Národného a Federálneho zhromaždenia v rokoch 1960 – 1989.
V roku 1968 patril k predstaviteľom konzervatívneho krídla KSČ, podporoval sovietsku intervenciu a podieľal sa na potlačení Pražskej jari. Bol signatárom pozývacieho listu vojsk Varšavskej zmluvy a hlavným predstaviteľom brežnevovského vedenia v KSČ. Podieľal sa na tvorbe dokumentu „Poučenie z krízového vývoja“ z roku 1970, ktorý interpretoval udalosti roku 1968 ako „kontrarevolúciu“. Bol jedným z kľúčových predstaviteľov normalizácie. V decembri 1989 bol z KSČ vylúčený.
Žil v Bratislave a bol obvinený z ekonomických trestných činov a porušenia zákona na ochranu mieru. Trestné stíhanie bolo v roku 1993 odstúpené Mestskému úradu vyšetrovania v Bratislave a v roku 2011 zastavené pre nemožnosť výpovede kľúčových svedkov. Zomrel vo veku 96 rokov.
Po jeho smrti Komunistická strana Slovenska odhalila v jeho rodnej obci pamätník, ktorý bol však krátko po odhalení občianskymi aktivistami poškodený a vandalizovaný.
Source: https://sk.wikipedia.org/wiki/...