Karvašove poviedky pripomínajú zrkadlo, ktoré síce presne odráža realitu, no jeho povrch je miestami poškodený, s prasklinami a škvrnami. Tieto nedostatky však neslúžia na skreslenie obrazu, ale skôr naznačujú morálne pochybenia a nedostatky postáv, ich charakterov a činov. V jeho dielach sa tak odráža nedávna minulosť, ale aj črty, ktoré pretrvávajú dodnes, a ľudia, ktorí v nej žijú.