Po skončení vojny, ktorá začala v Nemecku, držala protihitlerovská koalícia v zajatí jedenásť miliónov nemeckých vojakov. Stovky tisíc civilistov – ženy, deti a dôchodcovia – boli násilne presídlení a nútení pracovať v rozsiahlych oblastiach Sovietskeho zväzu. Celá generácia tak osobne zažila, čo znamená byť zajatcom. Domov sa vrátilo viac ako desať miliónov ľudí. Prví – najstarší, najmladší alebo ťažko chorí zajatci – sa vracali už niekoľko týždňov po kapitulácii, poslední až o jedenásť rokov neskôr, po období hladu, obmedzení a nútených prác. Vyše milióna zajatcov zomrelo a ich osud zostáva neznámy, rovnako ako osud nespočetných vojakov, ktorí sú dodnes nezvestní. Spomienky preživších zajatcov sú plné dramatických, smutných, traumatických a tragických zážitkov. Sú to skúsenosti, z ktorých sa môžeme ako neskoršie generácie poučiť a pochopiť, čo je človek schopný, a to v dobrom aj v zlom.