Oko

Balla, držiteľ Ceny Ivana Kraska a viacerokrát nominovaný na cenu Anasoft Litera, začal publikovať poviedky v časopisoch už v roku 1992. Jeho prvou knihou bola zbierka Leptokaria (1996). Osamelosť je pre jeho postavy charakteristická a pretrváva aj v partnerských vzťahoch, kde sa prejavuje ako „dvojosamelosť“. Hrdinovia sa často správajú kruto a nenávistne, no zároveň túžia po plnohodnotnom a autentickom živote, a snažia sa vyhnúť všednosti. V roku 1997 sa pokúsil prepojiť samostatné poviedky do románu Outsideria. Následovali zbierky krátkych próz Gravidita (2000), Tichý kút (2001), Unglik (2003), De la Cruz (2005), Cudzí (2008) a V mene otca (2011). V roku 2012 vydal knihu s troma poviedkami pod názvom Oko.