Kráľ sa ocitol v nepríjemnej situácii. Duch ho prenasledoval až na balkón najvyššej veže, kde uviazol. Komorník sa o neho nemohol prestať starať. Nechal mu priniesť rebríky, no žiadny nebol dostatočne dlhý. Kuchár mu pripravil kašu, ale kráľ sa bál do nej skákať – veža bola predsa len veľmi vysoká. Rozhodol sa, že na balkóne zostane navždy. Komorník mu pripomenul, že kráľovi sa nehodí tráviť dni na balkóne. Snažil sa ho povzbudiť krikom zdola: „No tak, Vaša jasnosť, skočte! Nedajte sa znížiť na smiešneho šaša so zlatou korunou!“ Kráľa to však rozhnevalo a pohrozil mu, že ak okamžite neprestane hovoriť nezmysly, bude musieť celý rok jesť tú kašu. Komorník preto zavolal draka. Vtedy ešte netušil, aké dobrodružstvá ich čakajú.