Múza odvracia smrť

Z bohatého diela starorímskej poézie prinášame výber od šiestich básnikov z obdobia konca republiky a začiatku cisárstva: Catulla, ktorý predstavuje prvý významný posun v rímskej poézii, elegikov Tibulla a Propertia, všestranného lyrika Horatia, najvýznamnejšieho epického básnika Vergilia a tvorbu Ovidia. V týchto šiestich autoroch sa stretáva rozmanitosť rímskej poézie, či už lyrickej alebo epickej, s bohatstvom rytmov a štruktúr, ktoré sa stali štandardom pre jednotlivé žánre. Výber z ich diel poskytuje ucelený pohľad na ich tvorbu, pokiaľ ide o žánre, témy a rytmické formy. Rozsah výberu odráža význam a rozsiahlosť ich diela v rímskej a svetovej literatúre. Catullus je známy predovšetkým ako subjektívny lyrik, ktorý je blízky aj modernému čitateľovi. Okrem lásostnej poézie písal aj príležitostnú a spoločensky angažovanú lyriku, v ktorej sa prejavil jemný humor a ostrá satira. Tibullus a Propertius sú predstaviteľmi lásostnej elégie, no ich tvorba nie je výlučne zameraná na lásku. Do idylických a osobných tónov vkladajú aj odpor k vojne a ľudskej chamtivosti. Propertius sa neskôr venoval aj objektívnej lyrike, v ktorej oslavuje ľudské cnosti, odvahu a charakter. Horatiova tvorba predstavuje vrchol rímskej poézie a odzrkadľuje rozpoltenosť, zúfalstvo a rezignáciu človeka v prelomovej dobe. Pôvodne reagoval na občianske vojny a morálny úpadok s rozhorčením mladého muža, neskôr sa uzavrel do seba a nakoniec oslavoval všeľudské hodnoty. Jeho poézia je rozmanitá témami aj formami, osobná aj spoločensky angažovaná. Horatius je tiež významný tým, že do rímskej poézie zaviedol bohatstvo štruktúr z gréckej poézie. Ak Horatius dominoval v lyrike, Vergilius bol dominantnou postavou v epike, tvorca veľkého národného eposu, ktorý oslavuje bájnu minulosť Ríma a hrdinu, ktorý uprednostňuje spoločenské poslanie pred osobným šťastím. Okrem toho je Vergilius autorom pastierskej idyly a „učebnej“ skladby, v ktorej vyjadruje obdiv k roľníkovi a jeho práci. Tvorba Ovidia, najmladšieho z týchto básnikov, je rozsiahla a zahŕňa lyriku aj epiku. Jeho lyrika je pestrá: hravá lásostná lyrika, žalospevy a „učebná“ poézia, ktorá sa nachádza na hranici medzi lyrikou a epikou. Nad všetkým týčia jeho Metamorfózy, zbierka krátkych mytologických eposov, ktoré odrážajú filozofiu jednoduchého antického človeka, jeho pohľad na svet, nadpozemské sily a všetko, čo formovalo jeho život.