V poslednej knihe sa Sigmund Freud, zakladateľ psychoanalýzy (1856 – 1939), opäť zaoberá náboženstvom, no tentoraz s menšou kritikou než v minulosti. Zameriava sa na Mojžiša a jeho význam pre vznik židovského monoteizmu a formovanie židovského národa. Predkladá v nej niekoľko neobvyklých myšlienok a nových interpretácií. Na základe psychoanalytického pohľadu skúma, ako vznikala a pretrvávala náboženská viera u Židov a kresťanov, a tiež sa zaoberá príčinami antisemitizmu a nenávisti voči Židom. Táto práca predstavuje Freudov pokus o psychologické skúmanie dejín a zároveň odzrkadľuje jeho osobné názory na súčasnosť. Napriek tomu, že jeho postoje vyvolávajú dodnes polemiky, kniha zostáva dôležitým prínosom pre psychológiu náboženstva, antropológiu a teóriu kultúry.