Maco Mlieč / Mamka Pôstková / Horký chlieb

J. G. Tajovského dielo patrí do druhej vlny slovenského realizmu. Autori tohto obdobia významne prispeli k začleneniu slovenskej literatúry do európskeho prostredia. Ich pohľad na svet a spoločenské problémy sa sústreďuje na detaily a zobrazuje ich v menšom meradle. Preto bol v tejto dobe populárny žáner črty, ktorý umožňoval detailne priblížiť príbehy bežných ľudí. Tajovského črty zobrazujú ťažký a neutešený život dedinských obyvateľov, skúšaných utrpením a chudobou. Prvky psychologického ponímania postáv sú viditeľné najmä v črte Maco Mlieč, kde hlavná postava postráda sebapoznanie, žije v stave, ktorému sama nerozumie a necíti potrebu zmeniť svoj život. Mamka Pôstková, hoci žánrovo poviedka, je v podstate oslavou jednoduchého, ale čestného života. Autor poukazuje na nepochopiteľnosť ťažkostí mamky Pôstkovej, ktorá žila bezúhonne a jej nešťastný osud nemá zjavnú príčinu. Poviedka Horký chlieb sa zameriava na hlboký materinský cit, ktorý je bolestne skúšaný ťažkým životom vdovy, ktorá neúnavne pracuje, aby zabezpečila svoje deti. Autor sa v tomto prípade nesnaží poučovať, iba zobrazuje tento ťažký ľudský osud.