Keď báčik z Chochoľova umrie a iné poviedky

Edícia Zlatým písmom predstavuje výber najznámejších poviedok Martina Kukučína, majstra slovenského literárneho realizmu. Nájdete tu jeho diela Keď báčik z Chochoľova umrie (1890), Dies irae (1893) a Neprebudený (1886). Všetky tri poviedky vychádzajú z reálneho života slovenského ľudu a vynikajú živým opisom ľudských pováh a prostredia slovenskej dediny v 19. storočí. V poviedke Keď báčik z Chochoľova umrie Kukučín prostredníctvom postáv Aduša Domanického, neúspešného zemana žijúceho v dlhoch, a Ondreja Trávu, bývalého gazdu, ktorý sa stal obchodníkom, poukazuje na nedostatky v charaktere ľudí a ich morálne pády. Autor s jemnou satirou zobrazuje úpadok zemianstva a mravov. V novele Dies irae sa autor zameriava na širší mravno-spoločenský problém, ktorý sa odohráva medzi dvomi zemianskymi rodinami počas cholerovej epidémie. Príbeh má viacero vrstiev, spoločenských aj osobných. Podľa literárneho vedca Ondreja Sliackeho Kukučín nie je len rozprávač, ale predovšetkým „neúprosný diagnostik“, ktorý odhaľuje, ako peniaze a kapitalizmus ničia ľudské charaktery, rodinné väzby a tradičné hodnoty. Posledná poviedka, Neprebudený, rozpráva príbeh Ondráša Machuľu, jednoduchého dedinčana, a jeho nešťastnej lásky k Zuzke Bežanovej, ktorá mu sľúbi manželstvo, hoci už má sľúbeného iného. Táto poviedka je jednou z mála Kukučínových diel, ktoré končia tragicky – smrťou hlavného hrdinu, ktorý sa obetavo snaží zachrániť husi z horiacej stodoly.