Hlbokozelená žena: Výber z poézie básnikov Proglasu (1989 - 1998)

Časopis Proglas vznikol v Bratislave v roku 1989 ako spontánna reakcia študentov Filozofickej fakulty UK na vtedajšiu situáciu. Redakcia sa zamerala na obnovu tradičných hodnôt slovenskej poézie, ktorá sa v období normalizácie a aj neskôr často uchýlila k prázdnemu formalizmu, experimentom bez obsahu alebo povrchnému provokovaniu. Do jesene 1998 vyšlo dvadsať dva čísla časopisu, v ktorých publikovalo okolo štyridsať mladých básnikov a básničiek, pre mnohých z nich to bolo prvé vydané dielo. Táto zbierka predstavuje šesť z nich, jadro skupiny, ktorá mala vrátiť poézii jej podstatu, pochopiť minulosť a vytvoriť novú syntézu slovenskej poézie. Pri výbere názvu zbierky sa objavil návrh „Hady, kone, kohút a Erik Markovič“. S ohľadom na sľúbenú anonymitu dvoch autorov a snahu o netradičné predstavenie všetkých básnikov, tento názov využívam. Symboly čínskeho zverokruhu, ako to už so symbolmi býva, naznačujú mnohé bez odhalenia celého tajomstva. V tomto prípade poukazujú na charakteristické vlastnosti ľudí, ktorí sa s nimi stotožňujú – múdrosť hadov, slobodu koní a hlásateľskú úlohu kohúta, doplnené o osobnosť Erika Markoviča. Možno prekvapí použitie tohto kultúrneho odkazu v kresťanskej poézii, no spomeňme si, že aj Traja králi sa pri určovaní dátumu narodenia Mesiáša riadili výpočtom hviezd. V zbierke „Hlbokozelená žena“ nájdeme okrem nich aj tri „kráľky“, čím sa spája mužská a ženská poézia v duchu vzájomného dopĺňania protikladov. Šesť síl – rozum a myšlienky (nebo a zem), hlas a meno (slnko a mesiac), uvažovanie a reflexia (vzduch a voda) – vytvorilo v šiestich osobách telo tejto zbierky, telo „Hlbokozelenej ženy“. Spoločnou skúsenosťou preborenia, premorenia a prerodenia sa, posunutím na špirále života cez smrť k novému životu, zjednocujú šesť rôznych poetík. Ide o zobrazenie veľkého zostupu a výstupu, ktorý trval deväť rokov – deväť rokov existencie časopisu Proglas. „Hlbokozelená žena“ sa v ňom prvýkrát objavila už v roku 1992. Martin Homza.