Písanie nie je len o náhlych inšpiráciách, práve naopak. Je to namáhavá práca, plná pokusov a omylov, neustáleho hľadania a vnútornej potreby, ktorá vyžaduje pokoj a sústredenie. Je to boj, istá forma vzdoru voči svetu, vyžadujúca si chladnú hlavu, ostražitosť, ale aj chvíle opojenia, ktoré je niekedy potrebné si umelo navodiť. Pre toho, kto píše, to musí byť nesmierne vyčerpávajúce. Aj mňa písanie unavuje. Neobľubujem toho spisovateľa v mojom vnútri, tú chorobnú bytosť s jeho silnou a neústupnou vôľou. Čo ak sa s ním jedného dňa rozlúčim? Poskytnem mu zaslúžený pokoj? A ja sa začnem venovať iným veciam, budem žiť bez písania, s jednou ženou a čeliť výzvam života? Zdá sa mi, že to už nie je nemožné. Ale ani veľmi pravdepodobné.