Tento rok bol pre pesimistov mimoriadne náročný. Vojna na Ukrajine a negatívne reakcie na príchod utečencov do Európy priniesli Slovensku situáciu, kedy sme sa s vážnymi problémami nestretávali len v správach, ale prežívali sme ich priamo. Vo väčšine z tridsiatich jedného textov Fedor Gál zobrazuje znepokojujúcu víziu toho, ako by sa nám mohlo zle dariť, ak budeme opakovane podliehať lákavým sľubom nových vodcov. Keby sa len na tom sústredil, mohol by pôsobiť ako nevrlý kritík, no neustále zdôrazňuje jednu vec: máme sa brániť. Nestačí pasívne sledovať, ako spoločnosť stráca zdravý rozum, ale musíme ju k rozumu viesť. Preto sa nechajme Fedorom Gálom vystrašiť, aby sme na to nezabudli. Roman Pataj o textoch píše ako o priamych, osobných zápiskoch, reportážach z autorovej vlastnej mysle. Autor si sám kladie otázky a sám si na ne hľadá odpovede, bez potreby interpretácie alebo zmierňujúcej sústrasti. Texty sú intenzívne a neúprosné, podobne ako dážď.