Román Andreas Búr Majster je štylizovaným odrazom Hronského životnej situácie, keď je nútený emigrovať. Zaoberá sa témou osamelosti človeka, straty základných istôt, oporu hľadá v stvárnení nadčasovej témy umenia. Príbeh je situovaný do 18. – 19. storočia, hovorí o ľúbostnom vzťahu majstra piliara k Lucii a Amálii z Bojnického zámku. Silná je v ňom mravná problematika hriechu, obete a očisty.
V Podpolianskych rozprávkach Hronský akoby opakoval tematiku svojich prvých prác, filtrujúc ju cez skúsenosť neskoršej tvorby. Väčšina autorových prvých prác bola humoristicky ladená. Hronský sa vracia k tomuto humoru. Jeho humor je lyrický: počíta s citovou reakciou, nie s hodnotením.
Román je návratom do poprevratových čias a k zemi ako aj jej istotám. Ideovým pozadím diela je zem, „dych“ zeme, jej „vôňa“, brázda, chlieb a večné tajomstvo a zázrak. V intímnej sfére je to román o láske a manželstve bohatého sedliaka Bukvu s chudobnou Magdalénou, ktorej zdržanlivá láska k sluhovi Jánovi je jej iba oporou v dňochtápania, neistoty a hľadania seba samej. Magdaléna spočiatku Bukvu nemiluje, cíti, ba vie, že si ju vzal iba preto, aby mu dala potomka, lebo toho, ktorého mal s prvou ženou, hrbatého Štefana, nepokladal za svojho dediča. Časom sa však celá situácia zmení…
V zachovanej podobe Bottova Čachtická pani predstavuje celkom jednoznačne novú básnickú konštrukciu z poslednej fázy slovenského literárneho romantizmu. Je magická, mytická, alegorická a viacvýznamová, ale nepoznačená ešte chorobnou halucináciou vtedajších mesianistických snov. Jej základný zmysel je ozrejmení a ostrom básnickom odmietnutí tvrdých sociálnych pomerov nevoľníctva a národnostného útlaku nielen vo feudalistickej spoločnosti. Ján Botto sa približne roku 1875 pustil do tvorby rozsiahleho diela, ktoré sa zachovalo len v jeho náčrtoch ceruzkou i perom (často až na hraniciach čitateľnosti) a dokončenie ktorého Bottovi zabránila náhla smrť roku 1881. Dielo ostalo takto len vo fragmentoch, ale po dosť namáhavej rekonštrukcii nie je z neho len fragment, ale lyricko-dramatická skladba v rozsahu 1624 veršov a 414 riadkov v próze (nepočítajúc do toho obsiahle autorove výpisy a poznámky k dielu). Z pôvodných rukopisných fragmentov zrekonštruoval, na vydanie pripravil, komentár a štúdiu napísal Pavol Vongrej.
V dramatickej skladbe Traja sokoli autor nastolil vážne otázky spolužitia národov v Uhorsku, jednoznačne sa vyslovujúc za rovnoprávnosť a práva národa rozhodovať o svojej budúcnosti. Zobrazil v nej nielen revolučné udalosti meruôsmeho roku, ale aj drámu ľudských osudov. Z pôvodných rukopisných materiálov na vydanie pripravil, textologicky upravil, štúdiu a vysvetlivky napísal Edmund Hleba.
Básnicka tvorba Ľudovíta Kubániho je verným obrazom kultúrnych a politických udalostí Slovákov v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 19. storočia. No medzi čitateľmi je takmer neznáma. Roztrúsená po neprístupných literárnych almanachoch a časopisoch, zapadla prachom zabudnutia. Týmto výberom – Prikovaný k zemi – ju chceme priblížiť súčasnému čitateľovi a osvietiť jej podobu i miesto vo vývine slovenskej literatúry. Zostavil Jozef Hvišč.