Rozprávač Šaša Pčolkin nad svojimi starými listami spomína už v dospelom veku na mladosť. V jeho rozprávaní sa konfrontuje hľadisko voľakedajšieho mládenca s postojom dozretého človeka, ktorý spomienky spresňuje, koriguje a doplna. Výsledkom je zložitá umelecká štruktúra, akoby mozaika zostavená z Pčolkinových listov, mladíckych literárnych pokusov i konkrétnych zážitkov z detstva, z gymnázia i z frontov prvej svetovej vojny — Pčolkin sa ako dobrovoľník prihlásil do armády, je účastníkom i svedkom jej porážok na západnom a rumunskom fronte, jej postupného rozkladu. Pčolkinovo ľudské dozrievanie sa takto spája s dozrievaním ruskej armády a celej spoločnosti k revolúcii a k prevratným zmenám, ku ktorým v nej došlo. To všetko sledujeme cez konkrétny ľudský osud, v zrkadle duchovného sveta mladého človeka so všetkými jeho túžbami, láskami, ilúziami i sklamaniami.
Kniha obsahuje 17 poviedok estónskych autorov, ktorí priťahujú pozornosť čitateľov a kritikov. Z nich spomenieme majstra satiry a grotesky Arva Valtona, bratov dvojčatá Juriho a Ula Tuulikovcov, filozofov Matiho Unta a Matsa Traara ako aj u nás už známych Mari Saatovú a Enna Vetemau.
V centre románu stojí ostrý konflikt, v ktorom sa stretnú predstavitelia dvoch generácií. Na jednej strane je starý profesor Grekov, ktorý sa pre vlastnú kariéru zriekol krivo obvinenej sestry. Mladú generáciu zastupuje jej syn, vysokoškolák Nikita. Pre neho je charakteristická nekompromisnosť, túžba po pravde a čestnom konaní...