Za záhadným názvom v poradí deviateho románu Amélie Nothombovej sa skrýva životopisné rozprávanie o prvých troch rokoch života. V tejto "autobiografii od nula do troch rokov" autorka románu "V ohromení a strachu", oceneného Veľkou cenou Francúzskej akadémie (1999), odhaľuje neznáme aspekty svojej osobnosti a života ako takého oveľa prenikavejším spôsobom ako kedykoľvek predtým. Dieťa sa spočiatku nehýbe, neplače, obmedzuje sa iba na základné životné funkcie - prehĺtanie, trávenie, a vylučovanie. Rodičia ho nazvali rastlinkou. Ono samo sa však považuje za viac ako trubicu. Ale táto trubica je Bohom. Čitateľ rýchlo pochopí prečo a dozvie sa aj to, že život Boha nie je večný, dokonca ani v krajine vychádzajúceho slnka.
V samote, vo dvojici v domčeku na čistinke na kraji lesa, chcú dožiť svoj život starnúci manželia. No v ich dokonalej samote sa objaví sused a začne sa u nich pomaly zahniezďovať každé popoludnie od štvrtej do šiestej, skoro vždy bez slova. Jeho prítomnosť sa pomaly stáva pre manželský pár neznesiteľná. Je to zlomyseľný, pochmúrny román, fraška, ktorá ponúka pohľad zvnútra na osobnosť človeka a stavia ho do absurdnej spoločenskej situácie. Nezvyčajné hľadanie riešenia je zároveň vyvrcholením románu.