Jozef Tallo

Jozef Alexander Tallo študoval v rokoch 1935 – 1938 na gymnáziu v Bratislave a 1939 – 1944 v Senci. Počas rokov 1946 – 1951 pokračoval v štúdiu práva na Slovenskej univerzite v Bratislave popri zamestnaní. Od roku 1938 žil v oblasti okupovanej Maďarskom. V roku 1944 bol nútený narukovať do maďarskej armády a v máji 1945 sa dostal do amerického zajatia. Následne bol do roku 1946 internovaný v zajateckom tábore Dachau, odkiaľ ho vďaka zásahu československej vojenskej misie prepustili domov.

V roku 1946 pracoval ako robotník, v rokoch 1946 – 1949 viedol sekretariát Hospodárskej kontrolnej služby a od roku 1951 pôsobil ako administratívny pracovník vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. V rokoch 1951 – 1970 bol dramaturgom a scenáristom Československého filmu, 1970 – 1972 ústredným dramaturgom Slovenskej filmovej tvorby a 1972 – 1978 viedol tvorivú skupinu hraných filmov v Bratislave.

Bol autorom rozsiahleho diela, zahŕňajúceho satirickú, vedecko-fantastickú a detektívnu literatúru, súčasnú a historickú prózu. Inicioval nové smery a zaviedol „reportážny“ štýl do historickej prózy. Literárne debutoval knihou poviedok Ľudia z rovín (1953). Ďalšie jeho diela sú drobné satiry a humoresky Perpetuum mobile (1955) a posmrtne vydané Bumerangy (1980), ako aj Malý zábavník (1962, s Ľ. Petrovským a Ľ. Zelienkom). Napísal romány Tri staré topole (1957), Zelená planéta Zem (1960), poviedky Vlasy Bereniky (1961), Dom bez okien (1963), knihu poviedok Nevesta z vysokého domu (1972), román pre mládež V bielom kruhu (1961) a historické romány Ruže pre sultánov harem (1974), Hostina v chánovej jurte (1978) a Ohnivý šarkan (1. zväzok 1981, 2. zväzok 1982).

Je tiež autorom scenárov k filmovým detektívkam ako Muž, ktorý sa nevrátil (1959), Smrť prichádza v daždi (1965), Vrah zo záhrobia (1966), Volanie démonov (1967), Prípad krásnej nerestnice (1973), Do zbrane, kuruci! (1974), Šepkajúci fantóm (s A. Lettrichom, 1975) a k filmu Advokátka (1977) a ďalším. Venoval sa tiež problematike slovenského filmu.