not rated
My rating
Jozef Gregor Tajovský
(pseudonymy Gregor-Tajovský, Greško, Grigorievič, Izäslav, Jano z Dohnian, Jozef Slovák, Kaprál, M. Žiarsky, Podsokolovský, Prepáčte a i.)
(* 18. október 1874, Tajov – † 20. máj 1940, Bratislava)
bol slovenský prozaik, dramatik a básnik.
Život:
Narodil sa v početnej rodine remeselníka, no detstvo prežil u starého otca. Vzdelanie získal v Tajove, neskôr v Banskej Bystrici a na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. Pracoval ako učiteľ na mnohých miestach Slovenska. Často menil pôsobisko pre nezhody s cirkevnými a štátnymi vrchnosťami, ktoré spôsobovali jeho národné presvedčenie. Neskôr sa vrátil k štúdiu, tentoraz na obchodnú akadémiu v Prahe, kde ho finančne podporovala Českoslovanská jednota. Po skončení štúdia nastúpil do Vidieckej ľudovej banky a potom do Tatra banky, no zároveň pôsobil aj v Ľudových novinách. V roku 1907 sa oženil s Hanou Lilgovou, ktorá sa pod menom Hana Gregorová stala známou spisovateľkou. Tajovský sa v roku 1912 stal tajomníkom Slovenskej národnej strany v Martine, počas vojny bol redaktorom Národného hlásnika. V roku 1915 bol povolaný do vojska a odvelený na ruský front, kde prebehol do zajatia. Po vojne sa vrátil do Martina a v roku 1925 bol penzionovaný. Presťahoval sa do Bratislavy, kde žil a tvoril až do smrti. Spolu s manželkou podporovali začínajúcich, chudobných autorov. Pochovaný je v Tajove.
Život Jozefa Gregora Tajovského bol úzko spojený s Tajovom, Banskou Bystricou a okolím – Pohorelú, Lopejom, Hornou Lehotou, Podlavicami. Najhlbšie citové puto mal k Tajovu, kam sa opakovane vracal. V Banskej Bystrici navštevoval meštiansku školu, kde sa začal národne uvedomovať a v roku 1891 videl prvomájovú demonštráciu robotníkov. Po absolvovaní učiteľského ústavu sa vrátil do Banskej Bystrice ako učiteľ, no pôsobil tam len krátko. Následne učil v spomínaných a ďalších obciach až do roku 1898, kedy pre nezhody s maďarizačnou školskou a cirkevnou vrchnosťou odišiel zo školských služieb a študoval na obchodnej akadémii v Prahe. K pedagogickej práci sa už nevrátil. K rodnému kraju prejavoval lásku a príchylnosť po celý život, čo potvrdil aj tým, že si želal byť pochovaný na tajovskom cintoríne, rovnako ako jeho manželka Hana Gregorová. Autorom jeho náhrobného pamätníka je Ing. arch. Štefan Belohradský.
Prínos pre literatúru:
Jozef Gregor Tajovský je významný predstaviteľ realistickej literatúry. Od začiatku svojej tvorby sa orientoval na slovenský ľud, jeho kultúru a život, s pozornosťou všímal jeho hodnoty, ale aj necnosti a ťažkosti. O týchto ťažkostiach – opilstve, honbe za majetkom, pasivite, národnej neistote – otvorene písal. Napriek tomu zdôrazňoval, že chudobní ľudia sú mravnejší a vedia sa rozhodovať pre dobro. Vytvoril nezabudnuteľné postavy slovenského ľudového života: starého otca v spomienkovej próze Do konca, sluhu Maca Mlieča, Mamku Pôstkovú, obetavú matku v Horkom chlebe, dedinského bedára z črty Na chlieb. Zároveň poukázal na spoločenské napätie a postavy, ktoré sa stavali proti sociálnej nespravodlivosti. Dokázal zachytiť realitu pravdivo, kriticky, ale aj s humorom. Bol autorom úsmevných, ale aj vážnych diel, dramatik národných dejín, spisovateľ, ktorý káral, ale vždy s láskou.
Jozef Gregor Tajovský miloval Slovensko a jeho ľud, mal dobrý vzťah k Čechom a bol účastníkom boja za vznik Československa. Ako slovenský vlastenec odmietal nacionalizmus a fašizmus. Svet, ktorý zobrazoval, už dávno pominul, no jeho dielo zostáva aktuálne, pretože odráža pravdu podloženú hlbokým sociálnym cítením a láskou k človeku.
Ako prozaik patrí k vedúcim predstaviteľom druhej vlny slovenského realizmu, s dôrazom na sociálne témy. Ako dramatik je zakladateľom slovenskej realistickej drámy. Jeho diela reagujú na aktuálne politické a sociálne problémy a často využívajú humor. Príbehy zasadzoval najmä do dedinského a malomestského prostredia, kde vynikla jeho schopnosť humorného opisu prostých ľudí a ich problémov, a zároveň zdôrazňoval potrebu ich riešenia. Bohato využíval ľudový jazyk. V jeho tvorbe dominujú poviedky a drámy, menej črty, fejtóny a novely. Príležitostne písal medailóny, nekrológy a politické články.
Na počesť:
Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene
Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského, Banská Bystrica
Pamätný dom J.G. Tajovského, Tajov
Dielo:
Próza:
1893 – Na mylných cestách
1896 – Čarodejné drevo
1896 – Starého otca rozpomienky
1896 / 1900 – Rozprávky pre ľud
1897 – Ferko
1897 - Rozpomienka
1897 – Omrvinky
1897 – Z dediny
1898 – Jastraby
1900 – Rozprávky
1901 – Úžerník a iné články
1902 - Mládenci
1903 – Maco Mlieč
1903 – Apoliena
1904 – Nové časy
1904 – Besednice
1907 – Smutné nôty
1908 – Mamka Pôstková
1909 – Horký chlieb
1909 – Na chlieb
1909 – Mišo
1910 – Umrel Tomášik
1910 – Lacná kúpa a predsa draho padla!
1910 – Spod kosy
1911 - Tŕpky
1911 – Jano Mráz
1911 – Kosec Môcik
1912 – Slovenské obrázky
1914 – Výklad programu Slovenskej národnej strany
1918 – Malý slovenský zemepis
1919 – Prvý máj
1919 – Rozprávky z Ruska
1920 – Na front a iné rozprávky
1920 – Rozprávky o československých légiách v Rusku
Dráma:
1896 – Anička
1898 – Sľuby
1898 – Konačka
1898 – Jej budúci
1899 – Námluvy
1900 – Ženský zákon
1901 – Nový život
1903 – Medveď
1906 – Matka
1909 – Statky-zmätky
1911 – V službe
1911 – Hriech
1912 – Tma
1915 – Tragik z prinútenia
1915 – Jubileum
1922 – Sova Zuza
1923 – Smrť Ďurka Langsfelda
1930 – Jej prvý román
1934 – Blúznivci
1934 / 1935 – Sokolská rodina
1938 – Hrdina
Zobrané spisy:
1920-1923 - Zv. 1-11.
1928-1934 - Spisy zv. 1-15.
1953-1958 - Dielo 1-6.
Výbery:
1936 - Výber z rozprávok
1951 - Do konca
1953 - Výber z diela
1953 - Žliebky
1954 - Apoliena
1954 - Stratená statočnosť a iné rozprávky
1959 - Prvé hodinky a iné rozprávky
1960 - Horký chlieb a iné poviedky
1965 - Tajný boháči
1972 - Pastierča
1973 - Statky-zmätky a iné
Publicistika:
1914 - Výklad programu Slovenskej národnej strany
1917-1918 - Vojna a mier
1918, 1919 - Malý kultúrny zemepis Slovenska 1-2.
1919 - O samospráve Slovenska
1919 - Malý kultúrny zemepis východného Slovenska
(pseudonymy Gregor-Tajovský, Greško, Grigorievič, Izäslav, Jano z Dohnian, Jozef Slovák, Kaprál, M. Žiarsky, Podsokolovský, Prepáčte a i.)
(* 18. október 1874, Tajov – † 20. máj 1940, Bratislava)
bol slovenský prozaik, dramatik a básnik.
Život:
Narodil sa v početnej rodine remeselníka, no detstvo prežil u starého otca. Vzdelanie získal v Tajove, neskôr v Banskej Bystrici a na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. Pracoval ako učiteľ na mnohých miestach Slovenska. Často menil pôsobisko pre nezhody s cirkevnými a štátnymi vrchnosťami, ktoré spôsobovali jeho národné presvedčenie. Neskôr sa vrátil k štúdiu, tentoraz na obchodnú akadémiu v Prahe, kde ho finančne podporovala Českoslovanská jednota. Po skončení štúdia nastúpil do Vidieckej ľudovej banky a potom do Tatra banky, no zároveň pôsobil aj v Ľudových novinách. V roku 1907 sa oženil s Hanou Lilgovou, ktorá sa pod menom Hana Gregorová stala známou spisovateľkou. Tajovský sa v roku 1912 stal tajomníkom Slovenskej národnej strany v Martine, počas vojny bol redaktorom Národného hlásnika. V roku 1915 bol povolaný do vojska a odvelený na ruský front, kde prebehol do zajatia. Po vojne sa vrátil do Martina a v roku 1925 bol penzionovaný. Presťahoval sa do Bratislavy, kde žil a tvoril až do smrti. Spolu s manželkou podporovali začínajúcich, chudobných autorov. Pochovaný je v Tajove.
Život Jozefa Gregora Tajovského bol úzko spojený s Tajovom, Banskou Bystricou a okolím – Pohorelú, Lopejom, Hornou Lehotou, Podlavicami. Najhlbšie citové puto mal k Tajovu, kam sa opakovane vracal. V Banskej Bystrici navštevoval meštiansku školu, kde sa začal národne uvedomovať a v roku 1891 videl prvomájovú demonštráciu robotníkov. Po absolvovaní učiteľského ústavu sa vrátil do Banskej Bystrice ako učiteľ, no pôsobil tam len krátko. Následne učil v spomínaných a ďalších obciach až do roku 1898, kedy pre nezhody s maďarizačnou školskou a cirkevnou vrchnosťou odišiel zo školských služieb a študoval na obchodnej akadémii v Prahe. K pedagogickej práci sa už nevrátil. K rodnému kraju prejavoval lásku a príchylnosť po celý život, čo potvrdil aj tým, že si želal byť pochovaný na tajovskom cintoríne, rovnako ako jeho manželka Hana Gregorová. Autorom jeho náhrobného pamätníka je Ing. arch. Štefan Belohradský.
Prínos pre literatúru:
Jozef Gregor Tajovský je významný predstaviteľ realistickej literatúry. Od začiatku svojej tvorby sa orientoval na slovenský ľud, jeho kultúru a život, s pozornosťou všímal jeho hodnoty, ale aj necnosti a ťažkosti. O týchto ťažkostiach – opilstve, honbe za majetkom, pasivite, národnej neistote – otvorene písal. Napriek tomu zdôrazňoval, že chudobní ľudia sú mravnejší a vedia sa rozhodovať pre dobro. Vytvoril nezabudnuteľné postavy slovenského ľudového života: starého otca v spomienkovej próze Do konca, sluhu Maca Mlieča, Mamku Pôstkovú, obetavú matku v Horkom chlebe, dedinského bedára z črty Na chlieb. Zároveň poukázal na spoločenské napätie a postavy, ktoré sa stavali proti sociálnej nespravodlivosti. Dokázal zachytiť realitu pravdivo, kriticky, ale aj s humorom. Bol autorom úsmevných, ale aj vážnych diel, dramatik národných dejín, spisovateľ, ktorý káral, ale vždy s láskou.
Jozef Gregor Tajovský miloval Slovensko a jeho ľud, mal dobrý vzťah k Čechom a bol účastníkom boja za vznik Československa. Ako slovenský vlastenec odmietal nacionalizmus a fašizmus. Svet, ktorý zobrazoval, už dávno pominul, no jeho dielo zostáva aktuálne, pretože odráža pravdu podloženú hlbokým sociálnym cítením a láskou k človeku.
Ako prozaik patrí k vedúcim predstaviteľom druhej vlny slovenského realizmu, s dôrazom na sociálne témy. Ako dramatik je zakladateľom slovenskej realistickej drámy. Jeho diela reagujú na aktuálne politické a sociálne problémy a často využívajú humor. Príbehy zasadzoval najmä do dedinského a malomestského prostredia, kde vynikla jeho schopnosť humorného opisu prostých ľudí a ich problémov, a zároveň zdôrazňoval potrebu ich riešenia. Bohato využíval ľudový jazyk. V jeho tvorbe dominujú poviedky a drámy, menej črty, fejtóny a novely. Príležitostne písal medailóny, nekrológy a politické články.
Na počesť:
Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene
Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského, Banská Bystrica
Pamätný dom J.G. Tajovského, Tajov
Dielo:
Próza:
1893 – Na mylných cestách
1896 – Čarodejné drevo
1896 – Starého otca rozpomienky
1896 / 1900 – Rozprávky pre ľud
1897 – Ferko
1897 - Rozpomienka
1897 – Omrvinky
1897 – Z dediny
1898 – Jastraby
1900 – Rozprávky
1901 – Úžerník a iné články
1902 - Mládenci
1903 – Maco Mlieč
1903 – Apoliena
1904 – Nové časy
1904 – Besednice
1907 – Smutné nôty
1908 – Mamka Pôstková
1909 – Horký chlieb
1909 – Na chlieb
1909 – Mišo
1910 – Umrel Tomášik
1910 – Lacná kúpa a predsa draho padla!
1910 – Spod kosy
1911 - Tŕpky
1911 – Jano Mráz
1911 – Kosec Môcik
1912 – Slovenské obrázky
1914 – Výklad programu Slovenskej národnej strany
1918 – Malý slovenský zemepis
1919 – Prvý máj
1919 – Rozprávky z Ruska
1920 – Na front a iné rozprávky
1920 – Rozprávky o československých légiách v Rusku
Dráma:
1896 – Anička
1898 – Sľuby
1898 – Konačka
1898 – Jej budúci
1899 – Námluvy
1900 – Ženský zákon
1901 – Nový život
1903 – Medveď
1906 – Matka
1909 – Statky-zmätky
1911 – V službe
1911 – Hriech
1912 – Tma
1915 – Tragik z prinútenia
1915 – Jubileum
1922 – Sova Zuza
1923 – Smrť Ďurka Langsfelda
1930 – Jej prvý román
1934 – Blúznivci
1934 / 1935 – Sokolská rodina
1938 – Hrdina
Zobrané spisy:
1920-1923 - Zv. 1-11.
1928-1934 - Spisy zv. 1-15.
1953-1958 - Dielo 1-6.
Výbery:
1936 - Výber z rozprávok
1951 - Do konca
1953 - Výber z diela
1953 - Žliebky
1954 - Apoliena
1954 - Stratená statočnosť a iné rozprávky
1959 - Prvé hodinky a iné rozprávky
1960 - Horký chlieb a iné poviedky
1965 - Tajný boháči
1972 - Pastierča
1973 - Statky-zmätky a iné
Publicistika:
1914 - Výklad programu Slovenskej národnej strany
1917-1918 - Vojna a mier
1918, 1919 - Malý kultúrny zemepis Slovenska 1-2.
1919 - O samospráve Slovenska
1919 - Malý kultúrny zemepis východného Slovenska
Source: sk.wikipedia.org