Zbigniew Nienacki

Zbigniew vyrastal v Lodži s rodičmi a dvoma bratmi. Starší Janusz bol psychológ, mladší Andrzej technik. Matka Cecylia vyučovala poľský jazyk a výtvarnú výchovu a výrazne ovplyvnila Zbigniewovu túžbu stať sa spisovateľom už v dvanástich rokoch. Otec Jan bol riaditeľom Všeobecno-vzdelávacieho lýcea Mikuláša Kopernika. V roku 1940 ich rodinu z Lodže vysťahovali do Slup Skiernevickej v období okupácie, no po skončení vojny sa vrátili naspäť.

Po nástupe na Štátnu filmovú školu bol Zbigniew vybraný medzi piatich najlepších študentov, ktorí mali možnosť pokračovať v štúdiu na Všezväzovom Štátnom Inštitúte Kinematografie v Moskve. Otec mu však cestu do Ruska zakázal pre vlastné negatívne skúsenosti. Napriek tomu sa mu s pomocou priateľa do Moskvy podarilo dostať. Kvôli neopatrnému výroku musel štúdium prerušiť a vrátiť sa do Lodže, kde mu všetky poľské vysoké školy odmietali štúdium.

V roku 1950 napísal svoju prvú knihu "Chlapci", no po udalostiach v Moskve mu žiadne vydavateľstvo už nebolo ochotné vydať ďalšie jeho diela. Zbigniew sa potom zoznámil s Halinou, úradníčkou denníka "Gazeta Robotnicza", ktorá mu vďaka svojim kontaktom zabezpečila prácu v tomto denníku. Neskôr, v rokoch 1951 až 1962, pracoval v týždenníku "Odglosy". V roku 1952 sa oženil s Helenou Dabskou a v roku 1953 sa im narodil syn Mariusz.

Významnú zmenu v Zbigniewovom živote predstavovalo dovŕšenie tridsaťpäť rokov. Hoci už bol uznávaným spisovateľom, rozhodol sa pre pokojnejší život v prírode a vydal sa na cestovanie po krajine. Po niekoľkých týždňoch našiel miesto, ktoré hľadal – dom v malej dedinke Jerzwald v Olsztynskom kraji. Tam prežil Zbigniew Nienacki nasledujúcich 27 rokov svojho života. Jeho manželka a syn zostali bývať v Lodži. Od príchodu do Jerzwaldu sa venoval spisovaniu na plný úväzok.